Trajekt Estonia bol postavený v roku 1980 nemeckými lodenicami Meyer Werft v Papenburgu. Kýl lode bol položený 18. októbra 1979, na vodu bola loď spustená 26. apríla 1980. Pôvodne si loď objednala jedna nórska lodná spoločnosť, tá však nakoniec od kontraktu odstúpila a objednávka prešla na fínsku spoločnosť Rederi Ab Sally. Loď dostala meno Viking Sally a pre spomenutú spoločnosť slúžila desať rokov.
Menila majiteľov i meno
Potom loď niekoľko ráz zmenila majiteľa a teda aj meno, a to najprv na Silja Star a potom na Wasa King. V januári 1993 bola loď predaná spoločnosti Nordström & Thulin, ktorá ju prenajala estónskej spoločnosti EstLine AB. Loď, najväčšia v estónskom lodnom registri, bola premenovaná na Estonia (Estónsko), čím mala symbolizovať opätovné získanie nezávislosti Estónska. Estonia bola dlhá 155,43 m, široká 24,21 m a jej ponor bol 5,55 m. Na pohon lode, ktorá mala deväť palúb, slúžili štyri vznetové motory firmy MAN s celkovým výkonom 17 652 kW.
Kapacita lode bola 2 000 cestujúcich, ktorí mali k dispozícii 1 190 lôžok. Loď bola schopná prepravovať 400 vozidiel. Bežná rýchlosť plavby bola 21 uzlov, čiže približne 39 km/h. Zaujímavým konštrukčným prvkom lode bolo nahor odklopné čelo lode, ktoré pripomínalo odklopný priezor motocyklovej prilby, a preto sa v angličtine nazývalo visor. Za čelom sa nachádzala rampa, ktorá sa v prístave po odklopení čela sklopila, aby po nej mohli na loď vchádzať resp. z nej vychádzať autá.
Linka Tallin - Štokholm
Spoločnosť EstLine používala loď Estonia na pravidelnej linke medzi estónskym hlavným mestom Tallin a švédskou metropolou Štokholm. Dňa 27. septembra 1994 opustila Estonia o 19.17 tallinský prístav a vydala sa na obvyklú plavbu do Štokholmu, kam mala priplávať budúce ráno okolo 9.30 hod. Na palube lode bolo 989 osôb, z toho 803 cestujúcich, zvyšok tvorili členovia posádky. V dôsledku nerovnomerného rozloženia nákladu bola loď veľmi mierne naklonená na ľavobok. Kvôli udalostiam, ktoré sa začali približne hodinu po polnoci, však loď už do Štokholmu nedoplávala.
V tom čase panovalo v oblasti, kde loď plávala, drsné počasie, vietor dosahoval rýchlosť 54 až 72 km/h a vlny dosahovali výšku tri až štyri metre. Prvý náznak problémov, ktoré viedli napokon k tragédii, sa vyskytol okolo 1.00 hod., keď sa ozval silný kovový zvuk v oblasti čela lode, spôsobený nárazom veľkej vlny. Následná kontrola, ktorá sa však obmedzila na indikačné svetlá rampy a zdvíhacieho čela, však neukázala žiadne problémy.
Z mostíka na provu nevideli
Tu možno treba podotknúť, že kapitánsky mostík na lodi bol umiestnený tak, že z neho nebolo vidno na provu (predok) lode. V nasledujúcich desiatich minútach počuli mnohí cestujúci i členovia posádky ďalšie podozrivé kovové zvuky. Približne o 1.15 sa sklopné čelo oddelilo od lode, do ktorej (na palubu s autami) začala intenzívne vnikať voda. Loď sa začala nakláňať na pravobok, pričom naklonenie bolo spočiatku 30 až 40 stupňov, neskôr dosiahlo až 90 stupňov.
Neštandardný signál Mayday
O 1.22 hod. vyslala loď núdzový signál Mayday, ale nie v zaužívanom medzinárodnom formáte, čo predĺžilo čas záchrany. O 1.50 Estonia zmizla z obrazoviek radarov okolitých lodí a potopila sa približne 41 km od fínskeho ostrova Utö a v miestach, kde je more hlboké 74 až 85 metrov. Na miesto nešťastia priplával ako prvý z piatich trajektov trajekt Mariella, a to o 2.12. Prvý záchranný vrtuľník bol na mieste katastrofy o 3.05. Napriek predpokladom, že v rušnom Baltickom mori zohrajú v prípade nešťastia najväčšiu úlohu pri záchranných prácach lode, v prípade Estonie to nebolo tak.
Zo 138 zachránených ľudí (jeden z nich neskôr zomrel) zachránili lode len 34, vrtuľníky 104 osôb. Pritom približne tretina z ľudí, ktorým sa loď podarilo opustiť, zomrela do príletu vrtuľníkov na podchladenie v mori, ktorého teplota bola len 10 - 11 stupňov. Čo bolo teda prvotnou príčinou tejto námornej katastrofy, pri ktorej zahynulo 852 ľudí?
Uvoľnili sa zámky čela
Po preskúmaní vraku diaľkovo ovládanými miniponorkami i potápačmi prišla vyšetrovacia komisia k záveru, že v dôsledku náporu morských vĺn došlo k uvoľneniu zámok sklopného čela, ktoré sa potom úplne odtrhlo. Následne došlo aj k odtrhnutiu nájazdovej rampy, takže voda mohla nerušene vnikať na palubu s autami a loď sa nezvratne začala nakláňať. Podľa záverov komisie bolo sklopné čelo nedostatočne dimenzované pre plavby na otvorenom mori. Komisia kritizovala aj postup posádky, a to najmä to, že nevyšetrila príčiny kovových zvukov a neznížila rýchlosť lode.
Došlo na lodi k výbuchu?
Existujú však aj konšpiračné teórie, podľa ktorých vraj došlo na Estonii, ktorá možno tajne prevážala aj vojenský materiál z Ruska, k výbuchu pod čiarou ponoru, čo viedlo k rýchlemu potopeniu lode. Pretože však kompetentné inštitúcie rozhodli, že vrak lode nebude vyzdvihnutý a dôkladne preskúmaný, pravdu o príčinách katastrofy sa možno nikdy nedozvieme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
