Slová "Saluberrimae Pistencises Thermae" (v preklade "Zdraviu najprospešnejšie Piešťanské kúpele") zdobia slávny kolonádny most s chýrnou postavou barlolamača.
Sú vlastne prevzatým názvom oslavnej ódy Adama Trajana Bešeňovského, ktorý už v roku 1642 chválil skvostné liečivé účinky tamojších prameňov. Veď z druhej strany kolonádneho mosta v smere od Kúpeľného ostrova je iný nápis - optimistická rada: Surge et ambula (Vstaň a choď).
Prvá písomná zmienka o svetoznámej liečivej lokalite je v Zoborskej listine z roku 1113. Ibaže legendy o nej majú oveľa starší pôvod.
Konskí kolumbovia
Najznámejšia legenda vraví, že zázračné pôsobenie piešťanského liečivého sírneho bahna objavili koníky rímskych legionárov. Tí sa pri únavných prienikoch na sever zastavili i na mokrej lúke neďaleko Váhu, pretože tátošíky už padali únavou. Ibaže po chvíli brodenia sa zrazu ožili. Prekvapení legionári vyskúšali vraj bahná i na sebe - a cesta k sláve kúpeľov bola otvorená. Vďaka konským kolumbom aj pre veľmi prominentných hostí, medzi ktorými boli cisári, králi, cári, prezidenti, šejkovia - i novodobé ikony. Boľavé údy pohybového aparátu trápili tisícky pacientov. Rozšírené civilizačné ochorenie súži už milióny chorých a tí si radi prídu overiť do Piešťan, či liečivá legenda platí. Pred 190 rokmi sa nitriansky župan a minister viedenskej vlády gróf Jozef Erdödy pričinil o výstavbu prvých vaňových a bazénových zariadení. Keď kúpele od neho v roku 1889 prevzali známi podnikaví Winterovci, otec Alexander i synovia Ľudovít a Imrich ich postupne dokázali povzniesť na svetovú úroveň.
Tajomstvo templárskeho prameňa
V tieni slávy liečivých piešťanských vôd a bahien ostáva iný tamojší vodný príbeh. Podistým i preto, lebo aj inak klebetné ženské jazyky dodržiavajú nepísanú dohodu o mlčanlivosti.
Alojz Mednyanský však sprístupnil zaujímavú povesť o piešťanskej dievčenskej studni vo svojej knihe legiend už pred 182 rokmi, a tak neupadla do zabudnutia. Súvisí s piešťanskou lokalitou, ktorá je opradená povesťami o prítomnosti tajomných templárskych rytierov a ich chráme. V jeho blízkosti sa mal nachádzať aj zázračný prameň - a práve okolo neho možno podľa niektorých Piešťancov aj dnes spozorovať postavy hrdinských rytierov. Tí s ľútosťou spomínajú na slávnu minulosť a občerstvujú sa chladivou čistou vodičkou.
Okrem ich vizít býva leto, hlavne okolo augustového sviatku svätého Štefana, časom, keď k prameňu potajomky s krčahmi či fľašami putujú aj mnohé považské dievčence. Povesť v Mednyanského verzii vraví, že ak sem príde presne o polnoci panna a po modlitbe si načrie zo slávneho žriedla - voda ju zázračne skrášli. A nielen to - čistá tekutina je vraj nevídane prorocká. Pri najbližšej ceste do kostola sa jej zaručene ukáže v prvom mládencovi, ktorého uvidí, jej budúci životný partner. Legendu podporuje dávna báj o istej Borici, dcére mimoriadne solventného aj neláskavého Bolka. Ten krásnej dcére bránil nájsť si lásku a po jeho smrti v mrzkej blokovacej úlohe s nadšením pokračovala jeho obstarožná závistlivá sestra. Nešťastnej neteri všakovako ubližovala. Napriek tomu stretlo dievča súceho mládenca zo šľachtického rodu menom Imro. Tetkine opatrenia zlyhali, lebo zamilovaným pomohla zázračná voda z templárskej studne, ale hlavne svätý Štefan. Ten po tajomnom krčahovom obrade "zariadil", že v deň jeho sviatku uzrela Borica cestou do kostola Imra. A láska s pomocou zázračnej vody zo studne (nazývanej dievčenskou) pri niekdajšom sídle tajomných templárskych rytierov napokon triumfovala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
