Keďže to bol sám predseda Smeru, ktorý kedysi takto videl zmenu tajnej voľby na verejnú, máme ten luxus k výroku súdu povedať, že pas.
Rozhodnutie košického dvora, že novela rokovacieho poriadku, podľa ktorej poslanci zvolili Čentéša, je v súlade s Ústavou, je možné uvítať predovšetkým preto, lebo ukončuje provizórium na GP. Teda malo by ukončiť, keďže Gašparovič už teraz s menovaním ozaj nemá čo otáľať... Nezávisle na tom, čo si kto myslí o Čentéšovi, vôbec najhoršie na afére bolo to bezvládie, destabilizácia jednej z najpodstatnejších inštitúcií v štáte. Ľahkosť, s akou politika kreovala situáciu, v ktorej prokuratúra pol roka nemala regulárnu (len provizórnu – Tichý) hlavu, svedčí o hlbokej neúcte k Ústave, pravidlám hry, demokracii, občanom, ktorých zastupujú. A o povýšení vlastných hier nad všetko ostatné. A, samozrejme, o brutálnej politizácii inštitúcie. Nástup Čentéša, iste, nemusí nič zlepšiť ani o milimeter, obnoví však aspoň dekórum, že štát funguje. (Na rozdiel od NBÚ, kde sa už ani nesnažia predstierať fungovanie: „Načo budeme teraz voliť, keď o mesiac možno koalícia nebude?“. Bugár)
Meritum verdiktu, teda že verejná voľba je rovnocenná tajnej, resp. dokonca prvou možnosťou, je čisto teoreticky - právne zrejme bez chyby. Navrhovatelia sa teda mýlili a ten najpovolanejší z najpovolanejších demokratov, ktorý sa bál o „jeden z výdobytkov Nežnej“, nemusí emigrovať (na Kubu, napríklad)... No. Ústavne ozaj nevidieť prekážku, prečo by ste mali byť menej slobodní, resp. v slobode obmedzení, ak hlasujete pred zrakmi ľudu. Z článku Ústavy o „rovnom prístupe k verejným funkciám“ nijako nevyplýva, prečo by mal byť niekto – napr. Dobroslav Trnka – verejnou voľbou poškodený. Takisto ani z článku o slobodnom výkone mandátu, keďže to by museli byť vyhlásené za protiústavné všetky akože odporučenia koaličných rád a predsedníctiev strán, že o ktorom zákone ako treba hlasovať. Že?
Iná vec je realita života, ktorú škaredo obnažila práve naša prokurátorská sága. Až kým sa koaličné strany na kandidátovi nezjednotili tak, aby bol i tajne priechodný – čo sa napokon podarilo – presadzovali verejné hlasovanie len a len preto, aby obmedzili slobodu tých, ktorí s politickou nomináciou nesúhlasili. Iste, nesúhlasili zrejme z dôvodov skôr špinavých ako čestných, čo však na podstate nič nemení. Nemení, pretože zlo (ak to je vo veci) existuje nezávisle od spôsobu voľby, ktorá by mala byť čo najslobodnejšia preto, aby raz neobmedzovala tých s čistými úmyslami.
Verejná voľba nie je protiústavná, ale menej demokratická. A to, že dnes máme rozhodnutie ÚS, ktoré potvrdzuje prvú časť vety, zvýši moc straníckych centrál nad vlastnými poslancami. Keďže ale platí, že formy úpadku sú mnohoraké, a poslanec môže (zvykne) byť závislý aj na vplyvoch horších a nebezpečnejších, než rodná strana, včerajšie rozhodnutie ÚS Slovensku už veľmi neublíži.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
