ií.
Aj Košice mali svoj hrad. Na pozostatkoch ruín, ktoré ľudia nerozobrali na vlastné stavby, sa nové múry nedajú postaviť. Práve preto na Hradovej v Košiciach, kde stál mohutný hrad, položili pred pätnástimi rokmi základ jeho zviditeľneniu, oživeniu a budovaniu tradície. Základ bol položený, vykonali sa aj prvé práce, lenže potom sa objavil nedostatok oživovateľov a budovateľov tradície.
Archeologický výskum
V roku 1995 sa v Košiciach na Hradovej pod vyhliadkovou vežou začal archeologický výskum a po krátkom čase prezentovali pred odborníkmi a predstaviteľmi mesta časti odkrytých múrov a základov košického hradu ako výsledok výskumu, ktorý viedol PhDr. Pavol Mačala z košického strediska Archeologického ústavu SAV.
Všetci sa čudovali takmer štvormetrovej hrúbke múrov a základom trojuholníkovej veže (15 x 15 x 15,7m). Od výskumu sa očakávalo, že pozostatky hradu sa odkryjú v čo najväčšom rozsahu, aby Košičania mali o ňom akú–takú predstavu. Ľudia očakávali aj nálezy rôznych artefaktov ako svedkov minulosti. Archeológovia si želali, aby systematická práca na odkrývaní múrov, aká v minulosti na hrade nebola, a potom ďalší výskum historikov zaplnil prázdne miesto v osídlení.
Rok práce (v roku 1966) zmenil bývalý neidentifikovateľný terén, zarastený kríkmi, na nepoznanie. Odkrytých múrov pribudlo, ale žiadne nálezy predmetov, aké sa vyskytujú na stredovekých hradoch feudálov. Podľa historika O. R. Halagu to bola pevnosť, ktorá mala slúžiť ako úkryt i k dlhodobej obrane. Na mape z r. 1780 je opevnený areál Hradovej znázornený v tvare oválu s troma objektmi – jedným hlavným a dvoma vedľajšími. Aj v neskorších popisoch zrúcanín Kemény a Slivka uvádzajú oválny tvar a hrúbku múrov: 3,2 m prvý a 3,80 m druhý autor. Opevnenie hradného múru malo obvod 1 106 m a podľa Halagu v ňom mohlo prežiť množstvo ľudí pri dvorskom hospodárstve počas nepriateľského obkľúčenia. Z hradu bolo vidno nielen na Košice, ale na celé široké okolie, kadiaľ viedla obchodná cesta na Spiš, a potom do Poľska, čiže chodili po nej obchodné karavány s množstvom tovaru. Spočiatku Omodejovi ľudia vyberali (nelegálne) poplatky od obchodníkov, prichádzajúcich do Košíc cestou vedúcou popod hrad, potom ich podľa príkladu lúpežných rytierov ozbrojení prepadávali a okrádali. Preto začali ľudia hovoriť: Košická hora – zbojnícka komora.
Boj Košíc s Omodejovcami
Kto boli Omodejovci, že si mohli dovoliť takéto neprávosti? Bolo to v dobe, keď po smrti uhorského kráľa Ondreja III. v roku 1301 nastal boj o uhorský trón a keď magnátske rody ovládali celé časti krajiny. Na územie Slovenska zasahovala moc dvoch magnátov: západnú časť ovládol Matúš Čák Trenčiansky a východnú Abovci, konkrétne Omodej z rodu Aba.
O uhorský trón sa uchádzali Karol Róbert z Anjou, Václav III. a Oto III. Košičania podporovali Václava III., lenže keď sa ten vzdal trónu a z boja o korunu vyšiel víťazne Karol Róbert (1288 - 1342, korunovaný v r. 1301 ako 12–ročný), ktorého podporovali aj Omodejovci, prešli na stranu Karola Róberta. Vďačný panovník - chlapec, podaroval Omodejovcom mestom Košice. Nič lepšie si ani nemohli priať, veď Košice boli bohatým prekvitajúcim mestom obchodníkov a remeselníkov s právom skladu. Košičania sa nemienili podriadiť Omodejovi a v deň, keď slávnostne prišiel so sprievodom do Košíc, povstali proti nemu a v boji oboch strán zahynul. Žijúci Omodejovci sa zaviazali, že sa nikdy nebudú usilovať o nadvládu nad Košicami. Nestalo sa tak a nedali pokoj ani Karolovi Róbertovi, čo nakoniec skončilo bitkou pri Košiciach, v ktorej mu pomohli k víťazstvu Košičania. Omodejovci prišli o hrad a Košická hora už nebola viac zbojnícka komora.
Hradová nie je Sokoľ
Hrad sa stal kráľovským majetkom a Košičania ho získali v roku 1430. Stal sa obrannou dominantou mesta, pod ktorou boli záhrady a vinice mešťanov. Dnes niet po nich ani stopy. Tiež ťažko uveriť, že z miesta dnešnej botanickej záhrady nepriateľské vojská vrhali na mesto ničivé strely a že na nich strieľali Košičania z kanónov na hrade na Hradovej.
Tento hrad upadol do zabudnutia. Historik O. R. Halaga to pripisoval mäteniu laickej i odbornej verejnosti zámenou s hradom Sokoľ. Podľa neho po vzniku ČSR maďarská historiografia nepoznala údaje o stredovekom hrade na Hradovej a slovenská nebola. Existovali písomné doklady, zmluvy, darovacie listiny zo stredoveku o hrade Sokoľ. Preto Sokoľ stotožňovali s Hradovou aj historici, ako napr. Tutko, Kemeny v 19. stor., Varsik v r. 1964, proti čomu oponoval Halaga listinnými dokladmi o oboch hradoch. Profesor zemepisu J. Martinka v r. 1931 zistil existenciu ďalších 4 veží mimo hradieb o polomeroch 8, 15, 14, 13 m. Publikoval však, že hrad na Hradovej sa volal Sokoľ a že písomné údaje o Sokoli sa vzťahujú na Hradovú. Dokladá to aj údajmi o kráľovských poľovačkách. Podľa Halagu tam aj boli, ale na inom hrade - Sokoľ, ktorý bol kráľovským majetkom.
Medzi Hradovou a Sokoľom boli presne vymedzené hranice a podľa dokladov sa Košice snažili Sokoľ získať do vlastníctva. Dôvod? Pričasto sa menili jeho vlastníci a tí narušovali hranice Košíc, znemožňovali pokojné obchodovanie, lúpili. Nakoniec hrad Sokoľ dostali Košice do držby a v r. 1421 sa poponáhľali s jeho zbúraním.
Novodobá rytierska tradícia
Ten istý osud ako Sokoľ postihol aj Hradovú, ktorú v r. 1445 na „vyšší príkaz“ zbúrali pod dohľadom Juraja Rozgonyiho preto, aby z nej neútočili Košičania na vojsko na Červenom brehu, ktoré obliehalo Košice po celej jeho západnej časti od Šibenej hory. Tým sa skončila existencia hradu, počas ktorej sa Košičania oň starali rovnako ako o svoje mestské hradby.
Odkryté múry košického hradu prezentovali verejnosti v roku 1996 počas vtedajších Dní Košíc. Mesto sa pokúsilo oživiť staré tradície, medzi nimi založiť aj novú - rád košických rytierov, na ktorých vtedy aj niekoľkých pasovali, medzi nimi i nášho vtedajšieho prezidenta Michala Kováča. Dôležité je však to, že vtedy ľudia získali akú-takú predstavu o košickom hrade.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
