„V súkromí mám rád ticho a pokoj,“ priznáva Jan Kraus, ktorého partnerka Ivana Chýlková si s ním vraj extrémne veľa humoru neužíva. „Človek nemôže byť nepretržite vtipný, niekedy si potrebujem odpočinúť a dokonca niekedy byť celkom sám. Ale zas na druhej strane - so mnou sa nedá neužiť si,“ smeje sa kontroverzný umelec, ktorý má na svojom konte minimálne toľko ľudí, ktorí ho nemôžu cítiť, ako tých, čo jeho humor milujú.

Drzosť je ich rodinnou črtou

„Som zvyknutý na to, že ma ľudia nenávidia. Ak by sme to vzali v globále, ľudia ma stále viac neznášali. Jednak mám ksicht, ktorý im nevyhovoval, a navyše stále chceli láskavých blbcov, a ja som bol drzý.“

Drzosť je vraj u Krausovcov rodinnou črtou. „Ja som napríklad od svojich 15 rokov dodržiaval - kto tyká mne, tomu tykám aj ja. A tí blbci z toho omdlievali. Nikdy som sa necítil menejcenný a považoval som za nesmiernu neslušnosť, aby mi niekto tykal, keď ma nepozná. Dodnes na tom nevidím nič chybné.“

Problémy s rodičmi však kvôli tomu nemal. „Rodičia ma v tom podporovali. Moja mamička bola neobyčajne drzá a otec tiež. No v dobrom slova zmysle. A podporovali ma v tom najmä tým, že som to videl u nich. Lebo niečo deťom rozprávať, je jedna vec. A druhá vec je, že deti si aj tak berú vzor zo správania svojich rodičov.“

Rád pozoruje chyby ľudí

Preto sa Jan Kraus nečuduje, ak si jeho syn Jáchym (12) neberie servítku pred ústa. „Jáchym je ku mne práve taký drzý, ako som bol ja k svojim rodičom. Ale v našej rodine sa to nepovažuje za zločin.“ Napriek tomu má vraj syn pred otcom rešpekt. „Ja som však mal pred otcom taký istý. No to nezabránilo niektorým veciam. A treba povedať, že Jáchym nie je také neposlušné dieťa, ako som bol ja, ale vie byť rovnako ironický, drzý a rýpavý, ako som bol ja.“

Kraus bol vraj v detstve fajnšmekrom na to vypozorovať drobné kazy a chyby ľudí, o ktorých si myslia, že si to nikto nevšimne.

„Mali sme napríklad učiteľa, ktorý nosil nohavice na trakoch a stále si ich sťahoval dole. Keď som si to uvedomil, prezradil som to zvyšku triedy a stala sa z toho tajná zábava pre všetkých. Toto robím rád dodnes,“ vraví s úsmevom a s rovnakým zveličovaním vraj prijíma aj fakt, že je rovnakým terčom pozorných očí svojich detí.

„Neprekáža mi to. Je to veľmi dobrá vlastnosť, vedieť pozorovať ľudí - jednak je to zdroj množstva zábavy a dá vám to o nich aj množstvo informácií,“ dodáva.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.