Obdivoval Kvietika i Menšíka, je namäkko, keď mu vnúčatá sedia na kolenách a vravia milé lichôtky. Nerád sleduje športové zápasy, keďže ich nedokáže ovplyvniť, a ak mu chcete ulahodiť, pzvite ho na halušky s mladým kalerábom. Ander z Košíc miluje históriu a rád debatuje o umení.
Na oddych veru veľa času nemá. Ak si predsa len nájde chvíľočku, s obľubou číta napríklad detektívky.
„Možno vás zaskočím, ale čítam vždy to, na čo mám náladu. Keď si chcem oddýchnuť, tak detektívky. Nemám však rád také, že streľby na každej strane. Skôr ocením, keď ma spisovateľ necháva rozmýšľať. Inak je mojím veľkým koníčkom história, najmä obdobie starovekého Egypta. Zaujíma ma však vlastne všetko, cez Jánošíka až po Ľudovíta XIV.,“ vraví ľudový zabávač, ktorý si v televízii vždy rád pozrie dokumentárne filmy.
Zaujímavá je však v jeho prípade skutočnosť, že umenie miluje, no každá jeho sféra či predstaviteľ ho zaujímajú len určitý čas.
„Viete, to je, ako keď lekári neodporúčajú piť jednu minerálku pridlho, lebo má zloženie, ktoré dlhodobo telu nerobí dobre. Takže aj ja spisovateľov, hercov či spevákov striedam.“
Anderovi venuje 5 hodín denne
Čo sa týka obľúbených herečiek, v tejto oblasti má Ján Pisančin úplne jasno. „Ide tu o celú plejádu dám mojej generácie. Či už je to hviezdna herečka Milka Vášáryová, alebo Sonička Valentová. Sú to aj herečky, aj ženy, to si treba otvorene povedať. A z mužov som vždy obdivoval Kvietika. Mal štýl. Povedal by som, že majster Kvietik ani nehral, on proste bol Kvietik. No a pána Kronera, a z českých Marvana a Menšíka... Nechcem upadať do nostalgie, ale boli to veľkí 'kumštýři'. No pritom nie moje vzory, lebo ja som nikdy nemal vzor. Ani keď som športoval. Aj Andera som si vytvoril po svojom, ako mešťana z Košíc, ktorý zná 'šicko'. Anderovi venujem 4 až 5 hodín denne, nemám inú šancu. A nech si divák nemyslí, že skončil, ten je tak zaťažený, že som rád, keď sa mi tri-štyri dni do mesiaca podarí vybehnúť na chalupu. A aj to zase len na robotu.“
Na chalupe vo Vyšných Ružbachoch sa mu totiž najlepšie pracuje. „Chodím po lese a smejem sa, niekedy až strašne, že aká krásna volovina ma napadla. Manželka si pleje burinu, ja vymýšľam, ale najviac sa zrelaxujem, keď si vezmem svoje vnúčatá, ideme k moru a tam sa im celé dva týždne venujem,“ hovorí hrdý deduško štyroch vnučiek a jedného vnuka.
„Sú veľmi zlaté. Keď mi vnučka sadne na kolená a povie lichôtku, čo už dedo môže chcieť viac. A keď urobia vylomeninu a manželka sa rozčúli, vravím jej: Alicka, čo chceš, veď sú naše,“ smeje sa predstaviteľ Andera, ktorý oddychuje aj na prechádzkach so psíkom.
Dabingy ho rozčuľujú
Hoci len nedávno oslávil sedemdesiatku, vekom sa nezapodieva. „Radil by som aj mladým ľuďom, aby nikdy nepočítali roky. Aby sa nesnažili žiť v určitých etapách, len proste nechali život voľne plynúť. Je nádherný. Ja nepočítam roky, na to skrátka nemám čas. Niekedy sa pozriem do zrkadla a nie je to najpríjemnejšie, ale stále si poviem: No a čo, divák nestarne?“
Hoci bol v minulosti aktívnym športovcom a bavili ho futbal, hokej i hádzaná, dnes nešportuje, ani nenavštevuje zápasy.
„Nemám čas. V telke si občas niečo pozriem, ale, žiaľ, v poslednom čase nám tí športovci veľa radosti nenarobili. Vždy som veci rád robil, nie na ne pozeral. Keď ich totiž neviem ovplyvniť, tak ma to nebaví. S každým, kto niečo v šoubiznise znamená, som stál na javisku, a preto napríklad nemôžem počúvať dabingy kolegov, ktorých poznám. Je to napríklad solídne napísaná napínavá detektívka a naraz začujem hlas človeka, s ktorým si tykám, tak ju okamžite vypínam. Ruší ma to. Už si totiž potom nepredstavujem zlodeja či detektíva, ale kolegu.“
Zbožňuje cestovanie
V kuchyni Ander veľa vody nenamúti. „Mal som doma dve dcéry, manželku a ešte aj manželkina mamička býva s nami, tak kedy ja som mal ženskú robotu robiť? Viem akurát tak urobiť čaj a v zime, keď už ma nahovoria, vajíčka s cibuľou,“ vraví východniar, ktorý si najviac pochutí na fazuľovej, šošovicovej či hrachovej polievke. D
opustiť však nedá ani na pirohy a halušky s tvarohom či mladým kalerábom. Sladké mu lekár zakázal, takže o makových buchtách už môže len snívať.
Míňať vraj Ander nemíňa. „Asi na nič. Som dosť skromný človek a viac utráca manželka. Aj na vnučky, to viete, že stále. Máme však chatu, dom a radi cestujeme, na čo ide strašne veľa peňazí. Išiel by som ešte na sever pozrieť si Švédsko, Fínsko, Dánsko, Nórsko... Manželku to tam však neťahá, ona sníva len o teple a mori. Teraz som bol v júli na Kréte a zistil som, že vek sa už občas prejaví, že také horúco už asi nie je pre mňa. Tak sa len smejem, lebo každý hovorí, že aj staroba má svoje prednosti, ale hocijako rozmýšľam, neviem ani jednu nájsť.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
