Alternatívou, čo sotva prichádza do úvahy, ale pre poriadok ju spomeňme, ešte je, že „napraví stav v justícii, ktorý spôsobila". Takže tak.
Prenesme sa nad otázku, či bez užitia dynamitu, semtexu, nitroglycerínu, trinitrotoluénu (a pod.) je naprávať niečo v justícii vôbec možné. Bez ohľadu na to, čo kto zvnútra či zvonka - trebárs aj Žitňanská - spôsobil, toto nevyriešime... Obraz, ktorý rok pozorujeme, hovorí, že pani ministerka to skúša podľa možností svojich a tiež tých, aké umožňuje dohoda v koalícii. A pokiaľ sú niektoré jej kroky, hm, hm, sporné, tak to bude azda práve aj tým, že sa musí obísť bez trhaviny...
Problém predsedu Smeru, že „štrnásť mesiacov sa nezaoberala ničím iným, len ako zlikvidovať predsedu NS Harabina, ako spolitizovať súdnictvo a ako dostať prokuratúru", je takpovediac korunným svedectvom - aby sme zostali v žánri - že Fico sám a jeho pozícia v tejto otázke sú výsostne spolitizované. Ako kdekoľvek inde (pozri pozíciu k eurovalu!). O najvyššom sudcovi Slovenska je luxus utrúsiť vetu a kto vníma kroky Žitňanskej, hoci aj kontroverzné, len ako „snahu ovládnuť trestný systém za účelom kriminalizácie opozície", nie je partner do serióznej diskusie. A to ešte - aby sme nevynechali mečbol - pustíme stredným uchom von cynické žartovanie, akože „súdy a prokuratúru normalizujú v duchu 70. rokov minulého storočia". Klasika. Mal sa kto ozvať.
Argument, že Žitňanskú pudrujú aj medzinárodní sudcovia z akejsi európskej asociácie, tiež nie je bohviečo. Ony tie organizácie, asociácie majú základný zmysel bytia práve v tom, že zvonka intervenujú (lobujú) proti vládam, ktoré sa snažia vstúpiť do súdnictva. Z princípu. Debaty, že i samosprávnosť a nezávislosť veru majú hranice, do ktorých nepatria anarchia a svojvôľa, sa vedú všade. A je zrejmé, kde v nich asi stojí európske stavovské združenie... Ak majú problém napr. s „neoprávnenou kritikou súdnej moci", ktorá sa mala udiať v kauze tzv. diskriminačných žalôb, tak s nimi veľmi niet o čom rozprávať. Sú totiž dve veci. Politici by sa mali ozaj zdržať kritiky samotných súdnych rozhodnutí (čo sa na SR, žiaľ, bežne deje). Avšak vyjadriť svoj názor na situáciu, keď polovica (či viac?) arbitrov, ktorých popisom práce je (aj) etické zvažovanie konania iných, si pod pokútnou právnou konštrukciou nárokuje nemorálne peniaze, nieže smú a majú, ale je to ich povinnosť. Tu je možné iba zaplakať nad sudcovskou internacionálou. Presne tak ako nad Ficom...
Vrátiť dôveru vo vládu práva a distribúciu spravodlivosti, ktorej hlúpa politika ešte sama pridáva stále nové úlohy, je základný problém tejto demokracie po 22 rokoch. Neunesie ho, to je zrejmé. Evolučne sa systém už nikdy nedá dohromady. Vetchými nástrojmi, ktoré demokratickej reprezentácii v zápase s justičným štátom v štáte zostali, sa o to Žitňanská snaží. Inou otázkou, na ktorú však ani u Fica, ani u sudcovských internacionálov odpoveď nehľadajme, isteže je, s akými úspechmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
