Jej desaťročná dcérka Linda a o rok mladší syn Tomáško sú pre svoju mamu asi tým najdrahším pokladom. O ten tretí, dcérku Natálku, ju pred rokmi pripravila zákerná choroba. Nuž, ani sa nemožno čudovať tomu, ako pozorne stráži každý krok svojich ratolestí a priznáva, že je veľmi úzkostlivá mama. Z každého jej slova však cítiť nefalšovanú materinskú lásku.
Na leto a prázdniny už len spomíname. Opäť zbehli ohromne rýchlo. Ako ste ten čas trávili?
- My sme boli tento rok len na chalupe, čo je asi 30 kilometrov od Bratislavy. Je tam nádherná príroda a ja som oddychovala tak, že som skoro celý deň varila alebo piekla a len popri tom som si odbehla na slniečko, na päť minút k bazénu, kým sa mi to dovarí. A takto som strávila celé leto, ale nesťažujem sa. Je to moja voľba. Mohla som ísť aj k moru, ale nešla som. Takto mi je príjemnejšie.
Dokážete relaxovať aj pri varení? Alebo je to nevyhnutná povinnosť, ktorú skrátka akceptujete?
- Ale áno, musím povedať, že mňa to baví. Keď sme na chalupe, každé ráno ideme aj s deťmi do obchodu, do predajne s rozličným tovarom, kde majú základné veci, s čím rátam, takže nejdem tam kupovať nejaké exotické potraviny. Avšak to, čo potrebujeme, tam vieme zohnať. Každý deň kúpim čerstvé rožky, aj noviny a idem variť. Pri chalupe máme aj vlastné malé políčko, kde pestujeme paradajky, papriky, zeleninu do polievky, na stromoch máme dosť ovocia, takže tam žijeme tak trošku ako na farme, to čo si vypestujeme, si aj zjeme.
Robievate vari z vlastného ovocia a zeleniny aj kompóty, džemy, zaváraniny?
- Ja nie. Ale moja mama bola ochotná a dobrovoľne zavárala kompóty, aj džemy robila.
V kuchyni ste skôr kuchárka, alebo pekárka? Rada vypekáte koláče?
- Radšej varím, pečenie nie je nejakou mojou doménou. Zvyknem piecť asi tri druhy koláčov, ktoré sú dobré, ale nie často a veľa.
Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo, ktoré varievate rada?
- Je toho viac. Veľmi rada a často robievam kuraciu polievku a z toho si potom dám to mäsko. A niekedy možno aj trikrát do týždňa robievam divinu pečenú v rúre. Keďže môj bývalý manžel je poľovník, musím povedať, že máme naozaj dobré zásoby. Toto jedlo majú veľmi rady deti, chutí aj hosťom, takže všetkým sa zavďačím a navyše, keďže je to mladé voňavé mäsko, veľmi ľahko sa pripravuje. Stačí ho celé vkuse dať do rúry, k tomu pridať zeleninu a slaninku a piecť asi tri hodiny.
Letná idylka na chalupe sa však skončila a začal sa školský rok. Pre vás, ako pre pracujúcu matku, to znamená kolotoč povinností...
- Musím povedať, že začiatok školského roka u nás vôbec nebol problémový. Decká šli veľmi rady do školy. V prvý deň vstali úplne šťastné už o pol siedmej, boli celé vzrušené a nabudené... Tešili sa na kamarátov a zrejme im už chýbala aj nejaká činnosť, ako majú v škole, kde sú predsa len krúžky, aj zaujímavé predmety, keďže ony chodia do anglickej školy, kde celá výučba prebieha v angličtine. A pristupujú tam k nim príjemnejšie a benevolentnejšie ako v slovenských štátnych školách. Naozaj tam rady chodievajú.
A ako si na školské časy spomínate vy? Tiež ste sa tešili na september?
- To určite nie. Viem, že som koniec prázdnin vôbec nemala rada. Najlepšou vecou na škole bolo to, že som tam mala kamarátky. Po vyučovaní sme sa vždy išli hrať buď ku mne, alebo ku kamarátke domov, pred panelákom sme skákali na gume, vozili sa na bicykloch...
Detstvo nás, rodičov a našich detí, je diametrálne odlišné, však?
- To veru je, škoda. My sme mali oveľa voľnejšie detstvo, mohli sme si robiť, čo sme chceli. Len čo sme prišli zo školy, sídlisko bolo naše, či už sme sa chceli hrať dnu, alebo vonku, kľúčik sme mali zavesený na krku a nikto nás neobmedzoval. Teraz deti ráno vozievam do školy, popoludní ich privážam domov, hneď za tým majú nejaké aktivity - dcérka tanec, syn futbal alebo tenis, takže voľný čas, ako sme ho zažili my, nepoznajú. Večer prídu domov, ak je to potrebné, urobia si domáce úlohy, no tých našťastie nemávajú veľa a ide sa spať. Ja si však ani neviem predstaviť, že by som ich nechala behať samých niekde v okolí, kde bývame.
Ste ukážkovo úzkostlivá mama?
- Veľmi. Priznávam. Na to, že majú tak málo voľnosti, ich ešte aj ja obmedzujem, pretože som naozaj úzkostlivá. Takže sa vlastne dá povedať, že nemajú žiadnu slobodu. Na jednej strane ich aj trochu ľutujem, ale život a hlavne dnešná doba je taká, že ja ani nemôžem byť iná. Aj keď sme na chalupe a chcú sa ísť len tak prejsť po dedine, veľmi sa o nich bojím. A vravievam im: „keď budete mať 18 rokov, nech sa páči, robte si, čo chcete, ale teraz vám to a to nedovolím"...
Viete si vôbec predstaviť, že čoskoro nastane ten čas, oni budú mať 18 rokov a vyletia z rodného hniezda?
- No, ja dúfam, že sa budú stále tak nejako držať pri mne... Že nebudú chcieť odletieť veľmi ďaleko. Malá Linda síce už teraz túži po Amerike, keďže vie úplne perfektne po anglicky, láka ju to tam, ale zatiaľ má o úžasnom živote za oceánom skreslené predstavy vďaka spolužiačkam, ktoré jej povedali, že je tam super.
Deti vám robia veľkú radosť, podali sa v niečom na vás? Nesnívajú napríklad o vašej kariére?
- Dcéra je veľmi po mne, aj povahovo. Je veľmi zraniteľná, zároveň je veľmi šikovná a silná. Ale je aj citlivá a sú veci, ktoré ju vedia veľmi trápiť a to má po mne. A preto viem, že to nebude mať v živote ľahké. Nevie sa cez niektoré veci preniesť a povzniesť sa nad ne. Rada spieva, tancuje a je veľmi talentovaná. Tomáško zase povahovo nie je veľmi po mne, ale to ani neskúmam. Je technický typ, inklinuje k športom, je temperamentný. A čo je dôležité, má dobré srdiečko. Obaja sú veľmi šikovní a mám z nich radosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
