Matanin sa ešte chce zahryznúť do maratónskeho zákusku

S Berešovou na obrátke. Marcel Matanin (vľavo).
S Berešovou na obrátke. Marcel Matanin (vľavo). (Autor: Veronika Janušková)
Sportnet|3. okt 2011 o 00:00

Jeho siluetu sme spoznali už z diaľky, bez toho, aby sme čakali, až maratónsky „spíker“, potvrdí, že do cieľa sa blíži štartové číslo 697 - účastník olympijských hier v Aténach Marcel Matanin.



KOŠICE. Aj teraz dobiehal tak, ako pred siedmimi rokmi na staručkom olympijskom štadióne v Aténach, úplne osamotený. Bežec, respektíve bežkyňa, ktorej mal robiť „garde“ od štartu až do cieľa, mu totiž utiekla.

„Ako dopadla Katka?“ pýtal sa, len čo jeho nohy preťali cieľovú fotobunku a hrdlom pretiekol zaslúžený dúšok vody. „Ej, to je škoda,“ pokrútil hlavou, keď sa dozvedel, že jeho „dáma“ Katarína Berešová nestihla olympijský limit iba o pár sekúnd.

Kŕče ho zlomili

Na „zajačiu“ robotu (v atletickej terminológii vodič) si už zvykol, premiéru v ženskej spoločnosti mal v Košiciach už vlani. Vtedy bol v cieli dokonca na 9. mieste v celkovom poradí, a strieborný v klasifikácii slovenského šampionátu... Už ako maratónsky veterán.

„Asi tak, lebo maratóny behávam v podstate už v tejto vekovej kategórii. Dá sa to, keď človek trochu potrénuje. Ale tentoraz som v príprave asi mal urobiť o čosi viac, keď som nestačil Katkinmu tempu, po 33. kilometri sa mi začala vzďaľovať. No nedalo sa nič robiť, začali ma chytať strašné kŕče, takže som rád, že som maratón vôbec dokončil. Dlho sme však držali dohodnuté tempo na 2:40, aj tepy boli v pohode, 180-181, ale škoda, že kvôli tým kŕčom som jej už viac nemohol pomôcť. Určite by som vzdal, keby ma chytali skôr. Teplo mi nerobilo problémy, pretože viem sa s ním pri dodržiavaní občerstvovacieho režimu, tak ako iní pretekári, vyrovnať, skôr mi vadil vietor,“ vraví ostrieľaný maratónsky kozák.

Láka ho New York

Ten maratón berie dnes Marcel Matanin viac-menej už iba rekreačne, aj keď ho ešte stále lákajú niektoré méty, ktoré počas zaujímavej kariéry nedobyl.

„S maratónom ešte celkom nekončím, na budúci rok by som si chcel vybrať nejaký veľký maratón v zahraničí, lákajú ma Spojené štáty americké, Boston či New York. Nebol som ešte ani na jednom z nich, ale radšej by som chcel absolvovať newyorský, lebo ten je v maratónskom svete asi naj...“ túži 37-ročný vytrvalec zahryznúť sa do maratónskeho zákusku.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Matanin sa ešte chce zahryznúť do maratónskeho zákusku