Prvými ľuďmi, ktorých na svete stretávame, sú mama a otec. A práve v úplnej rodine sa môže dieťa telesne a psychicky vyvíjať.
Tatiana (50) z Prešova má tri deti. Najstarší syn sa jej však narodil s telesným i mentálnym postihnutím. Ostatné dve deti má zdravé.
„Keď sa Maťko narodil, bol to pre mňa šok, pretože som nevedela, že sa mi narodí postihnuté dieťa. Nevedela som, ako to mám všetko prijať a vstrebať. Milovala som ho od prvej chvíle, no aj tak ma prepadol pocit zúfalstva,“ prezradila svoje pocity mamička.
Dieťa má síce v ústave, no je s ním takmer každý deň. „Mám ďalšie deti a musela som sa o nich postarať, takže som musela chodiť do práce a zarábať s manželom peniažky. Cez víkendy si však Maťka berieme vždy k sebe. Naučili sme sa s ním žiť a neviem si predstaviť, že by som ho nemala. Robí mi obrovskú radosť,“ zdôraznila Tatiana.
Rodič má často pocit neistoty
Narodenie postihnutého dieťaťa je pre rodičov mnohokrát bolestné a často to berú ako životnú tragédiu.
„Kým normálne dieťa znamená pre rodiča radosť, pýchu, prameň budúcej nádeje, postihnuté dieťa znamená zármutok, poznamenanie, niekedy takmer neznesiteľnú hanbu. Budúcnosť postihnutého dieťaťa napĺňa rodičov pochybnosťami a pocitom neistoty. Ani súrodenci postihnutého dieťaťa spočiatku nechápu, prečo je ich súrodenec inakší ako ostatné deti a iba pomaly sa s touto odlišnosťou vyrovnávajú,“ informovala špeciálna pedagogička Agáta Šašalová. Preto je rodina veľkou oporou aj pre dieťa s postihnutím.
Rodina sa s tým musí vyrovnať
Rodina je prvoradá a je pre dieťa vzorom. Deti napodobňujú svojich rodičov, či už v správaní, alebo konaní.
„Pobyt v harmonickom rodinnom prostredí má výrazné psychoterapeutické a motivačné účinky. Keď sa dieťa narodí a diagnostikujú mu určité postihnutie, je dôležité, aby rodina cítila určitú oporu, pomoc, lebo rodina sa musí vyrovnať s faktom, že ich dieťa je postihnuté. Mnoho rodičov sa s týmto faktom, že ich dieťa má postih, zmieri a snaží sa dať dieťaťu všetko, čo je v ich silách. No mnoho rodičov sa s tým nevie vyrovnať a svoje dieťa zveria do ústavnej starostlivosti. Tam dieťaťu nikdy nebude poskytnuté to, čo by mu mohli dať rodičia, a to je hlavne rodičovská láska,“ uviedla A. Šašalová.
Najväčším problémom pre rodiny s postihnutým dieťaťom je to, že sú izolovaní a osamotení.
Rodina sa s tým musí vyrovnať
Rodina je prvoradá a je pre dieťa vzorom. Deti napodobňujú svojich rodičov, či už v správaní, alebo konaní.
„Pobyt v harmonickom rodinnom prostredí má výrazné psychoterapeutické a motivačné účinky.
Keď sa dieťa narodí a diagnostikujú mu určité postihnutie, je dôležité, aby rodina cítila určitú oporu, pomoc, lebo rodina sa musí vyrovnať s faktom, že ich dieťa je postihnuté.
čor
Vedeli ste?
Nedá sa naučiť byť dobrým rodičom
Postihnutie je obrovskou záťažou a problémom pre rodičov. V škole sa môžete vyučiť za krajčírov, kuchárov či vyštudovať právo alebo strojárstvo.
Nikde sa však nedá naučiť, ako byť rodičom postihnutého dieťaťa. „Rodičia majú teda zákonité obavy z toho, či to zvládnu, ako to zvládnu a čo na to povedia ostatní. Je to o strachu z toho, či a ako to zvládneme,“ skonštatovala špeciálna pedagogička Agáta Šašalová.
Bez ohľadu na závažnosť postihnutia, každý rodič ho ťažko prežíva a niečo v rodičovi umiera. Stále však treba myslieť pozitívne a kráčať vpred.
čor
Zistili sme
Rodinné zázemie je takmer najdôležitejšie
Rodičia postihnutých detí často riešia to, čo je najlepšie pre rodinu ako celok– finančný príjem, zamestnanie, sociálne výhody, ako sa začleniť do spoločnosti.
Rodičia si tak vlastne hľadajú cestu, ako sa vyrovnať s postihnutím dieťaťa. Je to však najmä o tom, vyrovnať sa s bolesťou a s pocitmi s tým spojenými.
Je nutné takúto rodinu podporovať nielen ekonomicky, ale predovšetkým jej poskytnúť odbornú lekársku a metodickú pomoc i psychologický servis, smerovaný ako k dieťaťu samotnému, tak i k jeho rodičom, pretože starostlivosť o takéto dieťa predstavuje vysokú mieru psychickej a fyzickej záťaže i stresov, ktoré môžu narušiť nielen osobnosť rodičov, ale i samotnú stabilitu rodiny.
Rodina má byť aktívnym článkom v reťazci integrácie detí so zdravotným postihnutím. Intenzita spolupráce rodiny s týmito odborníkmi je samozrejme závislá od stupňa a druhu postihnutia.
Veľmi dôležitá je aj stavba rodiny. To, či je rodina úplná alebo neúplná, či dieťa vyrastá vo vlastnej rodine alebo náhradnej, a podobne. Táto skutočnosť má veľký vplyv na dieťa a na jeho celkový výchovný proces v rodine.
čor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
