Keby sme boli na Slovensku trochu normálni, tak až toto „áno“ v Nemecku, bez ktorého neexistuje ani euro, ani jeho múr, by štartovalo skladanie väčšiny i pre domácu ratifikáciu. Namiesto psychotického cirkusu, ktorý nič nezmení na danom. Iba trhá koalíciu a vysáva z jej útrob zvyšky vzájomnej dôvery k prípadnému ďalšiemu vládnutiu.
O čo jednoduchšie by sa dnes či cez víkend riešilo, čo s múrom, keby cestou cez Papierničky a kdekade nevyrástol Everest ultimatívnych, kategorických vyhlásení, z ktorých je také bolestné zľavovať... Či o eurovale samotnom, alebo o možnosti spolužitia-nespolužita v koalícii. Teraz sú „u zdi“ – doslova. Nie európskej, ale tej, ktorú si sami vybudovali. Hľadanie spôsobu, ako vykorčuľovať z problému, ich totiž napokon privedie na Súmračnú. Či tajne a v prestrojení, trebárs v maskáčoch, alebo za bieleho dňa.
Ono to bude totiž tak, že tzv. kompromis, ktorý Radičová predložila šéfovi klubu SaS, bude najskôr bluf. Teda manéver, ako stiahnuť konflikt z očí a uší verejnosti a dať priestor diskrétnym rozhovorom v zrejme naivnej viere, že sa nájdu pre SaS zadné dvierka k ústupu. Ak predsa nie a je tam ozaj akýsi konkrétny návrh, tak za veľa stáť nebude. Teda zrejme, veľmi, veľmi pravdepodobne. Vyhovieť totiž súčasne aj cieľu, že „nebudeme blokovať ostatné krajiny“ (Kolár), avšak zároveň tak, „aby riešenie nevytiahlo z peňazí slovenských daňovníkov ani jeden-jediný cent“ (zase Kolár), je zadanie, ktoré nemá riešenie. Nebude to možné. „Posilnený“ euroval má získať napr. právomoc skupovať dlhopisy, o čom je nemožné resp. vylúčené zakaždým hlasovať v slovenskom parlamente či vláde. Takisto ak val preberie záruky za Grékov, nevidieť dosť dobre, ako SR nemá prísť o peniaze... Všimnime si dobre: Fínsko s rovnakou ideou – „aby riešenie nevytiahlo ani cent od daňovníka“ (akurát fínskeho) – rokuje o tzv. kolateráli. A naozaj sa tu niekto domnieva, že keby sa „bezpečnosť investície“ dala riešiť dohodou domácich politických síl, že v krajine Nokie, AAA ratingu a (takmer) najkvalitnejšieho vzdelávania (PISA) na svete by už dávno neprišli na to, ako „podporiť inštitucionálne zmeny bez finančných záväzkov“? Hm, hm.
Ani „kompromis“ iného typu, teda že SR si vyrokuje akúsi úľavu zo stanov eurovalu v tom zmysle, že bude mať akýsi preferenčný režim plnenia, neprichádza do úvahy. Už len preto, lebo verziu z 21. júla v tejto chvíli už polovica parlamentov ratifikovala... Nevidieť štrbinu, cez ktorú by prenikal lúč nádeje, že vo vale, ktorý „nebude blokovať“, SR uzamkne svoje peniaze ako v nedobytnom trezore.
Ale dobre. Totálne vylúčiť, že Radičová naďabila na kameň mudrcov, nemôžete... Nevyzerá na to, ale no... Na čokoľvek ale Kollára dostala, o pomeroch v SDKÚ len svedčí, že Mikloš sa o návrhu dozvedel z médií. Drží sľub mlčanlivosti, ale tie útrpné úsmevy, až detaily vyjdú najavo, je možné si už vopred predstaviť. Horšie je, že tí Nemci to schválili a teraz – až teraz – začína odpočítavanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.