To, že tam nestoja zástupy poverčivých mladých dám, spôsobuje iba fakt, že povesť o veži Budatína je menej známa. Lokalita vznikla ako strážny hrad na sútoku riek Váh a Kysuca pri Žiline. Prvá písomná zmienka o castrum Budetyn je z roku 1321 a posledný majiteľ gróf Gejza Csáky odišiel z dobre zachovaného rodového sídla až v roku 1945.
Vo veži zámku Budatín sa nachádza zázračný címer, ktorý je i epicentrom miestnej povery o šťastnom živote a dobrej partnerskej voľbe. Ľudia z okolia tomu dosť veria a presviedčajú hostí, že kto sa erbu dotkne, bude v manželstve šťastný a vraj sa nikdy nerozvedie. Od nich sa dozviete i to, že raz mesačne, počas splnu krásnej luny počuť spoza hrubých múrov populárnej pamiatky vzlykanie, stonanie, ba občas i plač - a to životom ťažko skúšanej Kataríny.
Patrila do známej šľachtickej rodiny Szunyoghovcov, ktorým hrad Budatín patril v rokoch 1487 - 1798. V čase nášho príbehu bol hlavou rodiny rytier Gašpar, aktívny účastník protitureckých bojov. Príbeh zaradil do Dávnych povestí o slovenských hradoch aj známy Alojz Mednyanský. Gašpar mal s manželkou Zuzanou, rod. Bánffyovou jediné dieťa - dcéru Katarínu. Vyrástla z nej krásavica, o čom kolovali povesti. Dozvedel sa to i mladý gróf a župan Tekova František Forgách a Katarína po prvom stretnutí jeho lásku opätovala za súhlasu mamičky Zuzany. Ibaže priam tyranský apík Gašpar mal s dcérinou rukou iné plány. Sľúbil ju bohatému susedovi z hradu Vršatec Jakušicovi. Márne Katarínka na kolenách prosila, aby jej láske k Františkovi nestál otec v ceste. Zakrátko boli na hrade zásnuby.
Forgách však siahol k osvedčenej zbrani zamilovaných - Katarínku navštívil jednej noci vďaka podplatenému zbrojnošovi. Ibaže devin otec duo mladých pristihol. Mladíkovi sa podarilo ujsť. Prísny otec napokon chystaný smrteľný verdikt nad dcérou "zmiernil"- dal ju so skromnou zásobou jedla a pitia zamurovať do hradnej hladomorne vo veži. Gróf František však neostal dlžný povesti odvážneho chlapa - Katarínu vyslobodil. Nanešťastie, o jeho zásahu sa dozvedel Katkin snúbenec. Skupinku únoscov Jakušič napadol, mladého grófa zabil, čo sa podľa niektorých prameňov stalo 27. januára 1647 a s Katarínou sa zosobášil. Vyše 20-metrová veža s hrubými múrmi je dodnes pomníkom veľkej lásky. Jej aktérku, pani Jakušicovú, neskôr pochovali v krypte kostola sv. Františka Xaverského v Trenčíne.
Basa pre vodných neplatičov
Stony, vzlyky i plač, ktoré pri splne luny počuť z útrob veže Budatínskeho zámku, však môžu pochádzať i z iných príbehov. S miestom je totiž spojený aj známy rod nemilosrdných lúpežných rytierov Podmanických.
Povestná hladomorňa nebola iba dejiskom krutosti prísneho otca, či utrpenia obetí rytierskych lupičov. Roky totiž bola hroznou basou pre vodných neplatičov. Vďaka strategickej polohe na sútoku riek Váh a Kysuca pri Budatíne, ktorý je dnes časťou Žiliny, tu museli všetci pltníci zacvakať za použitie vodnej cesty. Kto sa platbe vyhol, putoval do hladomorne.
Budatínsky zámok a jeho legendárna hradná veža ostávajú cieľom hľadačov šťastia a dobrej voľby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
