Kňažná z Hohenbergu mala na sebe snehobiele hodvábne šaty, prepásané červenou stuhou, veľký biely klobúk, biely dáždnik a cez plecia kožušinku z hermelínu. Dvojica v spoločnosti generála Potiorka a podplukovníka Harracha nastúpila do otvoreného auta značky Gräf und Stift. Bolo to pred železničnou stanicou v Sarajeve predpoludním 28. júna 1914.
Iba dni delili svet od začatia 1. svetovej vojny, ktorá si od vypuknutia v lete 1914 do 11. novembra 1918 kedy skončila, vyžiadala viac ako 1,2 milióna obetí.
Pohroma z veľkej lásky?
Tri roky pred jubilejnou storočnicou jednej z najtragickejších udalostí novodobých dejín ľudstva ožívajú okolnosti, ktoré vyústili do jej vypuknutia. Významné miesto v hľadaní príčin patrí i teórii o pohrome, bizarne - z veľkej lásky. Keď korunný princ Rudolf spáchal samovraždu, následníkom trónu sa stal arcivojvoda František Ferdinand d´Este, synovec cisára Františka Jozefa I. Jeho otcom bol cisárov brat, mamou bourbonská princezná a za manželku mu rodina na čele s cisárskou dvojicou vyhliadla Máriu Kristínu, jednu zo šiestich dcér vysokopostavenej spriaznenej arcivojvodkyne Izabely.
V tejto rodine bola dvornou dámou Žofia Mária Jozefína Albína Chotková, piate dieťa prominentného cisárskeho diplomata Boleslava Chotka a Wilhelmíny, rodenej Kinskej. Šľachtický rodokmeň Chotkovcov siahal do 13. storočia. Ani to však nestačilo, aby ich cisárska rodina považovala za natoľko významných, aby si v ich radoch hľadala životných partnerov. Arcivojvodkyňa Izabela s dcérami prebývala v Bratislave, kam chodievalo aj arciknieža František Ferdinand a rodina rátala s tým, že s jednou z mladých dám z domu sa ožení. Aj sa stalo, ibaže, po obrovských prekážkach si následník trónu povedal svoje áno na českom zámku Zákupy 1. júla 1900 s obyčajnou dvornou dámou sklamanej nádejnej svokry Izabely.
O tom, čo svadbe vytrvalých zaľúbencov predchádzalo a čo bolo jej následkom, boli už popísané tony papiera. Proti nerovnému zväzku boli cisár i jeho inak liberálna manželka Sissi. Cisár pozdravil napokon svadbu telegramom, v ktorom grófku Žofiu Chotkovú povýšil na kňažnú z Hohenbergu. Mladomanželia však boli roky vystavení rôznym urážkam a poníženiam. Postupne sa im narodili dcérka i dvaja synovia. Keďže kňažná bola nielen pekná, ale aj inteligentná dáma, postupne sa odpor pyšných členov habsburgovského klanu voči nej lámal.
Keď ani granát neodstrašil
Franci, ako Žofia dôverne oslovovala svojho manžela, však chcel milovanej dopriať viac honoru, ako jej cisárska família dožičila. Vyhľadával príležitosti, kedy by sa dočkala verejných pôct. Také plným priehrštím sľubovala i účasť prominentnej dvojice na manévroch v nepokojnom bosnianskom Sarajeve, kde ale boli rôzne chystané i uskutočnené atentáty veľmi časté. Preto i po takmer sto rokoch visí ako nezodpovedaná otázka, prečo nebola rakúska polícia v Bosne a sarajevskí hostitelia pri vítaní významného manželského páru v prevencii prezieravejší. Tobôž, ak postupne vyšlo najavo, že atentátu predchádzalo viacero varovaní a už krátko po ňom publikoval britský denník Times Wickham Steed hypotézu, že atentát na nešťastnú dvojicu si z Viedne "niekto" objednal.
Ibaže od cesty v otvorenom aute nebezpečnými sarajevskými ulicami neodradil Františka Ferdinanda ani granát. Tajná organizácia Čierna ruka ním vyzbrojila svojho člena Nedeljka Čabrinoviča, ktorý ho šmaril na plátenú striešku arcivojvodovho auta. Ten ho vraj rukou zhodil a granát pri následnom výbuchu zranil desať ľudí z doprovodného vozidla. Po takomto incidente by prechádzka mestom za normálnych okolností okamžite skončila. Ibaže po ubezpečovaniach, že už žiadne nebezpečenstvo nehrozí, sa kolóna znova vydala do ulíc, kde číhal Gavrilo Princip, ktorý streľbou zapríčinil smrť Františka Ferdinanda a Žofie. Ani jej tragédia však neodstránila averziu cisárskej rodiny. Rakvu kňažnej Žofie dali umiestniť nižšie ako manželovu a symbolické insígnie na vankúšiku - vejár a rukavičky - nevzdávali poctu kňažnej, ale dvornej dáme...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
