Taký Newyorčan by sa tomu ale vôbec nečudoval. Nie je totiž stupeň ako stupeň. Nepovedali sme, že vyššie spomenuté číselné údaje sa vzťahujú k Fahrenheitovej teplotnej stupnici. Prvý údaj (32 stupňov) znamená "po našom", teda v nami používanej Celziovej teplotnej stupnici, teplota nula stupňov, zatiaľ čo druhý údaj (100 stupňov) znamená, že by tu panovala skutočne extrémna horúčava s teplotou temer 38 stupňov (na Celziovej stupnici). Autora Celziovej stupnice sme si už v tomto seriáli predstavili, dnes predstavujeme autora Fahrenheitovej teplotnej stupnice.
Daniel Gabriel Fahrenheit sa narodil 14. mája 1686 v meste, ktoré sa vtedy nazývalo Danzig a bolo súčasťou poľsko-litovského štátu (ide o Gdansk v Poľsku). Fahrenheitovci boli nemeckou obchodníckou rodinou, ktorá žila v rôznych tzv. hanzových mestách. Danielov starý otec sa v roku 1650 presťahoval z Königsbergu (dnešný Kaliningrad) do Danzigu a usadil sa tam.
Rodičia sa otrávili hubami
Daniel stratil oboch svojich rodičov naraz, a to 14. augusta 1701, keď jeho otec a matka zomreli na otravu hubami. Po smrti rodičov sa začal v Amsterdame učiť za obchodníka. Po štyroch rokoch však u neho prevládol záujem o prírodné vedy (najmä fyziku) a začal študovať a experimentovať v tejto oblasti.
Podnikol mnohé cesty
Veľa cestoval, pričom navštívil Berlín, Halle, Lipsko, Drážďany i svoje rodné mesto, kde stále ešte býval jeho brat. Počas svojich ciest sa zoznámil s mnohými učencami tej doby, napríklad aj s Gottfriedom Leibnitzom. V roku 1717 sa Fahrenheit usadil v Haagu ako fúkač skla, pričom vyrábal manometre, výškomery a teplomery. Od roku 1718 vyučoval chémiu v Amsterdame. V roku 1724 navštívil Anglicko a v tom istom roku sa stal členom prestížnej Royal Society (Kráľovská spoločnosť), združujúcej popredných britských i zahraničných vedcov.
Prvé teplomery v roku 1714
Svoje prvé dva teplomery zhotovil Fahrenheit už v roku 1714. Išlo o teplomery na báze teplotnej rozťažnosti alkoholu. Ich stupnica ale ešte nebola kalibrovaná a Fahrenheit skúšal mnoho rôznych stupníc, kým sa pre jednu z nich rozhodol. Čoskoro nahradil alkohol ortuťou, ktorá má vyššiu teplotnú rozťažnosť a je preto považovaný aj za vynálezcu ortuťového teplomera (takéto teplomery už Európska únia zakazuje používať).
Objav podchladenej vody
Pri určovaní teploty varu vody prišiel Fahrenheit k dôležitému objavu, keď zistil, že teplota varu sa mení s atmosférickým tlakom. Fahrenheitovi sa tiež pripisuje objav tzv. podchladenej vody, ktorá ostáva v kvapalnom stave aj pod bodom mrazu. Podľa článku, ktorý Fahrenheit uverejnil v roku 1724 v britskom časopise Philosophical Transactions of the Royal Society, založil svoju stupnicu na troch referenčných bodoch teploty.
Nulový bod (nula stupňov Fahrenheita) určil ponorením teplomera do najstudenšej látky, akú bol schopný vytvoriť - zmesi ľadu, vody a chloridu amónneho. Druhým bodom bola teplota zmesi vody a ľadu - jeho teplomer vystúpil na 32 stupňov. Tretí bod, 96 stupňov, predstavoval teplotu "zdravého muža" (neskoršie presnejšie merania to posunuli na 98,6 stupňa). Fahrenheitom navrhnutá stupnica bola napokon predefinovaná tak, že bodu mrazu prislúcha teplota 32 stupňov a bodu varu vody 212 stupňov. Medzi bodom mrazu a bodom varu je teda na Fahrenheitovej stupnici rozdiel 180 stupňov, zatiaľ čo v Celziovej stupnici je to 100 stupňov.
Používala sa do konca 60. rokov
Fahrenheitova stupnica sa ako štandardná teplotná stupnica používala v anglicky hovoriacich krajinách až do konca 60. rokov minulého storočia, keď tieto krajiny postupne prechádzali na metrický systém, vrátane používania Celziovej stupnice. V súčasnosti sa Fahrenheitova stupnica pre bežné merania (vrátane meteorologických predpovedí, teplôt nastavenia sporákov pri pečení a pod.) používa už len v USA a v Belize. Fahrenheit, ktorý 18 rokov utajoval podrobnosti výroby svojich teplomerov, zomrel ako len 50-ročný starý mládenec 16. septembra 1736 v Haagu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
