V nich a tiež v zahraničí pôsobili vynikajúci taneční majstri, vďaka ktorým sa ich meno a meno Košíc dostalo do sveta.
Révészov tanečný ústav bol najlepší
Dobré meno mali košické tanečné školy a taneční majstri ešte v Uhorsku v 70. rokoch 19. storočia. Spomedzi košických tanečných škôl po vzniku ČSR bol najznámejší Révészov tanečný ústav na Hlavnej ulici 49 vo Vitézovom dvore. Jeho majiteľmi boli: Arpád Révész, ktorý pôsobil predtým ako choreograf v divadelnej spoločnosti J. Komjátyho a jeho otec Imrich, tiež tanečný majster. Imrich v rokoch 1874–1918 vyučoval najmä spoločenské tance pre jednotlivé vekové kategórie a deti učil klasický tanec pre ochotnícke divadelné predstavenia.
Meno Arpáda Révésza bolo v tanečnom umení pojmom a v roku 1922 sa vo vyučovaní tancov stal svetoznámym. V tom istom roku získal prvú cenu za predvedenie autorského tanca v Paríži, kde predvádzali porote svoje kreácie taneční majstri z celého sveta. Ešte v roku 1914 mu ponúkla Umelecká akadémia v Paríži miesto profesora baletu, ktoré odmietol.
K vynikajúcim tanečným majstrom 19. a začiatku 20. storočia patril Karol Kinszky, rodák z Popradu–Veľkej. Mal tanečnú školu na Hlavnej 29 a svoje kurzy tanca nazval „školou pre telesnú kultúru“. Pre veľký záujem ich viedol vo dvorane vtedajšieho hotela Schalkház (neskorší Slovan) - v tom období bol členom predstavenstva úč. spoločnosti Schalkház.
V rokoch 1854–1867 vyučoval tanec v Košiciach tanečný majster Jozef Kohégyi a pôsobil aj v Pešti a vo Viedni ako tanečný pedagóg. Jeho žiaci a žiačky úspešne a na úrovni prezentovali tanečné umenie v divadelných predstaveniach.
Príprava na spoločenskú sezónu
Možno boli Košice výnimkou medzi mestami, keď počas letných mesiacov prázdnin a dovoleniek v 20. rokoch 20. storočia nemalo mesto uhorkovú sezónu. Vtedy sa konali hospodárske výstavy, odborné konferencie, vzdelávacie podujatia a kurzy so zameraním na zimné mesiace.
V Košiciach sa stalo tradíciou, ktorú zaviedol Révészov tanečný ústav a po ňom ďalšie tanečné školy, že už v letných mesiacoch sa začínalo obdobie príprav na spoločenskú sezónu v zimných mesiacoch. Vtedy bolo v meste veľa kultúrnych podujatí a plesov, ktoré sa tradovali desaťročia a usporadúvali ich najrôznejšie spolky, kluby, inštitúcie. Najmä organizátori, a nielen oni, sa potrebovali zdokonaliť v spoločenskom tanci, bontóne a naučiť sa novinky, ktoré vždy prichádzali z Paríža.
V tom období nastal rozmach spoločenských tancov, ktorý ich oslobodil od strnulosti a spoločenských škrupúľ. Záujem o ne stúpal u mládeže a študenti i žiaci sa prihlasovali do tanečných škôl už počas prázdnin. Košické tanečné školy ponúkali nielen výučbu tancov, ale i kurzy spoločenského správania a to tiež záujemcom z Prešova aj Michaloviec, kam učitelia tanca za svojimi žiakmi prichádzali.
Nové, dokonca prevratné pravidlá
„Už v lete sa v Košiciach začala príprava na plesovú sezónu, pokiaľ ide o nové tance, ktoré sa začali vyučovať v tanečných školách“ - napísala regionálna tlač v júni 1921. Ďalší dôkaz, že v meste nebola uhorková sezóna. Čo však bolo dôležité, tanečné školy sa pri ich výučbe budú riadiť novými pravidlami, prevzatými pre zmenu nie z francúzskych, ale anglických tanečných škôl.
Nové pravidlá začala ako prvá uplatňovať vo svojej škole popredná učiteľka tanca v Londýne Margharet Harding. Po prvých skúsenostiach usporiadala tlačovú konferenciu, na ktorej vysvetlila, aké sú nové pravidlá a správy o tom vyslali do sveta tlačové agentúry, takže sa túto potešujúcu novinku pred deväťdesiatimi rokmi dozvedeli aj naše tanečné školy ešte predtým, ako im to oficiálne oznámili.
„Bude to tanec, doplnený zábavou. Nebude treba odkladať konverzáciu na prestávky medzi tancami, ale tancujúci si budú môcť porozprávať tie najroztomilejšie veci a nechať sa pritom unášať lahodnými zvukmi hudby“- informovala Margharet Harding. Z nových pravidiel vyplynulo, že pri tanci sa nebudú partneri tváriť ako v kŕči a mlčať. Tango by malo byť tancom odvážnej a pikantnej zábavy a valčík je ako stvorený pre ľúbostný rozhovor. Košickí taneční majstri boli na tieto novinky pripravení a dokonca vymysleli aj tanec pre tých, ktorí radšej mlčia, povedal za všetkých tlačovej kancelárii Arpád Révész.
U Révésza všetko po novom
Révész ako tanečný majster udával tón, čím stúpala úroveň aj ostatných tanečných škôl v meste. V jeho tanečnom ústave, kde sa naučili žiaci moderné spoločenské tance, získali aj prehľad o ľudovom tanci, sa začali vyučovať cudzie jazyky, najmä francúzština a angličtina. Tiež spoločenské pravidlá nielen pri tanci, ale v zdravení, stolovaní, konverzácii, všetko spojené s praktickými ukážkami. Dámy mali možnosť zorientovať sa v parížskej móde a súčasných trendoch.
Okrem tohto ústavu bol známy aj ústav Alžbety Kemenskej na Zámočníckej 5. Podľa lipského medzinárodného časopisu Internationales Journal fur Tanz und Sport, v ktorom sa písalo o košických tanečných školách, jej škola kládla dôraz aj na pedagogickú úroveň pre mládež i dospelých. Vyučovali v nej vo všetkých jazykoch, akými sa hovorilo v ČSR a učebný program obsahoval okrem súčasných európskych tancov aj všetky slovenské .
Publicita o umelcovi aj o meste
V októbri 1923 sa meno Révész i meno Košice veľmi často objavovalo v zahraničnej tlači. Echo de Paris napísal o slávnom Košičanovi: „ČSR má niekoľko predností, teraz však získava nové a to v odbore dosiaľ pre Československo zatvorenom - v tanci sú to Košice, ktoré sa postarali o rozširovanie slávy republiky. V septembri a v októbri bol košický profesor tanca Révész v Paríži, kde učil tristo učiteľov tanca z rôznych zemí nový, ním vytvorený tanec Révész - Five. O tento tanec je veľký záujem, čo nasvedčujú referencie lipského časopisu Internationales Journal fur Tanz und Sport, aj parížskeho odborného časopisu Dansons. O tento tanec sa zaujíma aj Belgicko, Viedeň, Frankfurt. V novembri bude profesor Révész vyučovať v Berlíne.“
Čo k tomu ešte dodať? Azda toľko, že u nás sa nezachovala fotografia tohto umelca, ktorý vošiel do dejín tanca. Nachádza sa v spomínaných zahraničných odborných časopisoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
