No. Takých by nás bolo, ktorí by radi z jedného eura "urobili" päť... Že??? "Mechanizmus" (Rehn), žiaľ, pozná iba David Copperfield (ani ten možno nie). Alebo, čo je ešte smutnejšie, v Trestnom zákone sa nazýva falšovanie meny a je tam dosť vysoká sadzba nepodmienečne... Tu sa však žarty končia a začína sa smrteľne vážne resumé z mítingu hláv G-20 plus MMF a SB: Nástupu svetovej krízy a recesie sa rozhodli brániť práve premenou eurovalu na čarovný mlynček.
Zázrak, že doň vhodia jedno euro a vypadne päť, by mal zabezpečiť tzv. pákový efekt napojenia na pôžičky ("pôžičky", ???) z Európskej centrálnej banky. Celý manéver, zrejme ďaleko mimo pravidiel ECB i Lisabonskej zmluvy, má byť pritom "iba" súčasťou viacstupňového plánu, ktorým sa - a to je podstatné vidieť - už nezachraňuje len euro a eurozóna, ale celý svet. Ak je totiž "katastrofické riziko" (min. financií USA) zrútenia globálnych trhov dnes reálnou hrozbou (ak teda je, čo nie je isté!), tak je nesporné, že epicentrum leží v Európe. V štátnych dlhoch a dierach v bankovom sektore, o ktorých, napriek dvom sadám tzv. strestestov (2010, 2011) nik nemá tušenie, aké sú veľké.
Ďalšími kameňmi plánu, ktorý unikol do britských médií, sú zvýšenie kapitálu najohrozenejších bánk (aj cez euroval, ktorý zatiaľ nie je ratifikovaný!) a potom - áno, grécky bankrot. Takto postavený "firewall" by náraz totiž mal vydržať tak, aby hneď neskolabovalo napr. také Taliansko, čím by sa skaza - a to je bez debaty - už rozšírila po celej planéte.
Nevedno, čo z toho bude. Pre porozumenie deju je však kľúčové uvedomiť si, že to, čo vidíme, je zrážka veľkého globálneho problému so základnými princípmi demokratického rozhodovania. Nielen slovenský volič, ale napr. ani nemecký (rakúsky, fínsky, holandský), ktorý je o podstate krízy informovaný stokrát lepšie ako z nejakej brožúry, nechce dotovať cez nejaký euroval, či už 440-miliardový, alebo 2-biliónový (!!! - po realizácii "plánu"), ani obranu eura a eurozóny, ani sveta pred recesiou. Jednoducho nechce, to vidíme všetci, pričom argumenty za či proti sú irelevantné. Náklady na miskách váh sú nespočítateľné a keby aj boli, voliči nie sú matky Terezy, ale smrteľníci, u ktorých platí, že kabát je vzdialenejší ako košeľa....
Podstata problému - náklady neriešenia verzus hľadanie riešenia - si ale vynucuje rozhodovanie na nadnárodnej úrovni. Rozumiete; hrozba je taká, že ak spadne Grécko "bez ochrany", tak (povedzme na 70 percent) spadne i Taliansko a bankový sektor Európy. Takže následne a už bez diskusie (teda 99 percent), zarevú USA, Čína, atď. (nie bankrot, ale spomalenie), čo spätne dostane plným zásahom Európa, a odrazová vlna sa preleje ešte raz vôkol zemegule... Sme v tom všetci na matičke Zemi. To ešte neznamená, že G-20 má legitimitu rozhodovať. A už vôbec nie to, že čáry-máry "z jedného eura päť" sú dobré riešenie. Nevieme. (Prizmou vyšších princípov a vyššieho rozumu je to zle.) Ukazuje to len na hĺbku fatálneho konfliktu medzi realitou globalizovanej ekonomiky a najlepšou formou usporiadania spoločnosti, ktorou je parlamentná demokracia.
Máme problém, a veľký.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
