To je dobrá príležitosť na to, aby sme stručne priblížili históriu tohto typu a uviedli jeho základné technické údaje.
Čisto bojový vrtuľník
Vrtuľník typu Mi-24 vznikol na základe rozhodnutia vtedajšieho vedenia Sovietskeho zväzu, ktoré sa po dobrých skúsenostiach s ozbrojenými vrtuľníkmi rozhodlo zadať stavbu čisto bojového vrtuľníka, určeného najmä na boj proti tankom. Stroj mal mať výborné letové výkony, schopnosť niesť rôznu výzbroj a vyznačovať sa vysokou odolnosťou voči nepriateľskej paľbe.
Lietajúce bojové vozidlo
Svojím spôsobom malo ísť o lietajúcu obdobu bojového vozidla pechoty BMP-1. Konštrukčná kancelária Michaila Mila predstavila už v roku 1966 maketu bojového vrtuľníka V-24, ktorú si prezreli aj predstavitelia sovietskeho ministerstva obrany. Rada ministrov (tak sa nazývala sovietska vláda) vyhlásila 29. marca 1967 konkurz na nový vrtuľník, do ktorého sa prihlásil závod Mil i Kamov.
Prototyp v septembri 1969
Práce na prvom prototype V-24 ukončila Milova konštrukčná kancelária v septembri 1969. Do vzduchu sa nový vrtuľník po prvý raz vzniesol 19. septembra 1969 (upútaný sa vzniesol už 15. septembra). Odborníci ministerstva obrany síce počas skúšok zistili veľké množstvo nedostatkov, ale na nátlak vedenia letectva sa napriek nim rozbehla sériová výroba strojov, označených Mi-24, ktorá slúžila najmä na zoznámenie sa letcov s novým typom.
Mi-24A s upraveným zasklením
Prvou verziou, vyrábanou vo veľkom počte, bola verzia Mi-24A, vyznačujúca sa upraveným zasklením pilotnej kabíny a sklonenými krídlami so šiestimi bodmi na zavesenie externej výzbroje. Ďalšou významnou verziou bola verzia Mi-24D, vyznačujúca sa dvomi tandemovo usporiadanými kabínami. Pretože len výpočet všetkých verzií vrtuľníka Mi-24 by zabral niekoľko riadkov, spomenieme už len jednu verziu, a to verziu Mi-24V, ktorá (spolu s verziou Mi-24D) slúžila aj v Prešove.
Najviac sa vyrábala verzia Mi-24V
Ide o verziu Mi-24V, ktorá sa začala vyrábať v roku 1976, ale ktorú „Západ“ po prvý raz videl až začiatkom 80. rokov minulého storočia. Táto verzia vrtuľníka je vyzbrojená modernejšími protitankovými raketami AT-6 Spiral a poháňajú ju nové motory TV3-117V. Je to v najväčšom počte vyrábaná verzia vrtuľníka Mi-24, pričom počet vyrobených kusov sa odhaduje na vyše 1 500.
Odolá nábojom 37 mm
Vrtuľník je pancierovaný tak, aby odolal zásahom nábojmi kalibru 12,7 mm, pričom samotný kokpit je ešte odolnejší a vraj odolá aj nábojom kalibru 37 mm. Celkový počet vyrobených vrtuľníkov Mi-24 nie je známy, odhady hovoria o 2 000 kusoch. Istou zaujímavosťou je, že svoj bojový krst zažili vrtuľníky Mi-24 v etiópsko–somálskej vojne v rokoch 1977-78. Sovieti tento typ rozsiahlo používali vo vojne v Afganistane v rokoch 1979-1989.
Osem vyzbrojených výsadkárov
Posádka vrtuľníka má dvoch až troch členov. Veliteľ vrtuľníka sedí vzadu, operátor zbraňových systémov vpredu. Prípadný tretí člen (palubný technik) sedí v tuneli medzi pilotnou a nákladnou kabínou. V tejto kabíne môže byť prepravovaných až osem plne vyzbrojených výsadkárov. Táto kombinácia bojového a transportného vrtuľníka nemá vo svete obdobu. Dĺžka samotného trupu je 17,31 m, dĺžka s otáčajúcimi sa rotormi je 21,35 m. Nosný rotor má priemer 17,3 m, priemer vyrovnávacieho rotoru je 3,9 m. Rozpätie krídiel, ktoré pri vyšších rýchlostiach prispievajú až štvrtinou k celkovému vztlaku, je 6,54 m.
Štvorhlavňový guľomet
Pod prednou časťou trupu je otočná veža so štvohlavňovým guľometom kalibru 12,7 mm so zásobníkom na 1 470 nábojov. Na štyroch závesníkoch môžu byť bloky s neriadenými raketami alebo bomby, na koncoch krídiel sú lišty pre protitankové riadené strely. Vrtuľník má trojkolesový zaťahovací podvozok. Maximálna vzletová hmotnosť vrtuľníka je 11 800 kg. Na pohon vrtuľníka slúžia dva turbohriadeľové motory výkonu po 1 640 kW. Maximálna rýchlosť vrtuľníka je okolo 350 km/h, cestovná rýchlosť je 295 km/h (niekde sa uvádza 260 km/h). Statický dostup vrtuľníka je 1 500 metrov, dynamický dostup je 4 800 metrov. Údaje o dolete siahajú od 450 km do 750 km.
Pre NATO to bola laň
Vrtuľníky Mi-24 rôznych verzií používajú alebo používali vzdušné sily viac než 50 krajín. Letectvo USA používa niekoľko týchto vrtuľníkov ako „nepriateľské“ stroje pri nácviku bojových akcií. Zaujímavosťou však je, že sedem vrtuľníkov je registrovaných v americkom civilnom registri. Ruskí piloti nazývali svoje dvadsaťštvorky lietajúce tanky, menej častá bola prezývka krokodíl. Na záver možno spomenúť, že vrtuľník Mi-24 mal v kóde NATO označenie Hind, čo znamená laň (jeleňa).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
