Dnes je už po družici a aj keď zatiaľ nevieme, kde presne jej zvyšky, ktoré nezhoreli v atmosfére, dopadli, tie zrejme nikoho nezasiahli a ani nespôsobili žiadne materiálne škody.
Prežilo 550 kíl
Družica zanikla minulú sobotu ráno nášho času, pričom podľa vesmírneho operačného centra na americkej leteckej základni Vandenberg v Kalifornii sa do hustých vrstiev atmosféry vnorila niekde nad Tichým oceánom. Zanikajúca družica potom preletela ponad severnú Kanadu, severné oblasti Atlantického oceánu a západnú Afriku. Podľa odhadov americkej agentúry NASA mohlo tepelnú záťaž v dôsledku trenia o husté vrstvy atmosféry „prežiť“ približne 26 častí družice, ktorých celková hmotnosť bola odhadnutá na približne 550 kg. Ostatné časti družice v atmosfére jednoducho zhoreli.
Družica skúmala hornú vrstvu atmosféry
O akú družicu vlastne išlo? Išlo o družicu, známu pod skratkou UARS, čo znamená Upper Atmosphere Research Satellite, čiže družica na výskum hornej (vrstvy) atmosféry. Družica zanikla šesť rokov po ukončení svojej aktívnej činnosti a temer presne 20 rokov po svojom vypustení do vesmíru. Satelit UARS bol do vesmíru vypustený 12. septembra 1991, a to na palube raketoplánu Discovery (bol to let STS-48). Z nákladného priestoru raketoplánu bola potom družica „vyložená“ pomocou robotického manipulátora a na svoju obežnú dráhu sa dostala 15. septembra 1991. Družica sa pohybovala po obežnej dráhe vo výške približne 575 km nad zemským povrchom, pričom sklon dráhy voči rovníku bol 57 stupňov. Obežný čas družice bol 95,9 minúty. Hmotnosť družice, na výrobe ktorej sa podieľalo konzorcium pod vedením firmy Lockheed Martin, pri štarte bola 5 900 kg.
Zem obletela 78 000–krát
Od svojho vypustenia do svojho zániku obletela družica našu Zem vyše 78 000 ráz, pričom desať vedeckých prístrojov na palube 14 rokov zbieralo údaje o rôznych prvkoch a zlúčeninách, vyskytujúcich sa v našej atmosfére. Išlo napríklad o kysličník uhličitý, ozón, chlór, metán, oxidy dusíka a ďalšie. Získavané údaje sa týkali najmä chémie, dynamiky a energie ozónovej vrstvy. Údaje z družice UARS umožnili vedcom študovať úbytok ozónu v hornej atmosfére. Pred vypustením tejto družice existovalo len veľmi málo informácií o vrstve atmosféry medzi 80 km a 300 km nad zemským povrchom. Táto oblasť výšok je už privysoko pre výskumné balóny, ale prinízko pre družice, ktoré by v tejto vrstve čoskoro zhoreli.
Dôkaz o príčine ozónovej diery
Prístroje družice merali aj rýchlosť vetra a teplotu stratosférickej vrstvy atmosféry, ako aj prítok energie zo Slnka. Údaje získané z družice UARS poskytli konečný dôkaz o tom, že chlór v atmosfére, ktorý pochádza z ľuďmi produkovaných chlór-fluorovaných uhľovodíkov, je koreňom vzniku ozónovej diery. Družica UARS mala pôvodne pracovať len tri roky, ale nakoniec jej životnosť bola vyše 14 rokov. Z aktívnej činnosti bola družica vyradená v roku 2005, pričom bola posledným zapálením jej raketových motorčekov znížená jej dráha.
Istou zaujímavosťou je, že 26. októbra 2010 musela medzinárodná vesmírna stanica ISS vykonať „úhybný“ manéver, aby sa vyhla možnému (ale málo pravdepodobnému) stretu s družicou UARS.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
