Obrovský – slovenský - paradox chvíle je, že čím väčšia snaha o zlepšenie vládneho návrhu, tým horší „rating“ si zaslúži celý manéver. To už nie je ani BBB mínus, ale čisté céčko. Ako je to možné?
Zmeny, ktorými OKS (Zajac a spol.) podmieňuje svoju podporu v druhom čítaní, v princípe smerujú isteže k lepšiemu. Či už by uhádali s Mihálom a Miklošom kompromis na paušálnych výdavkoch, či zníženie sadzby „poistenia“ pre živnostníkov , alebo/a oslobodenie dohodárov z (časti) „zodvodnenia“, vždy je to v súlade s rozumom, keďže oslabuje socialistické (marxistické) deformácie, ktoré vnáša do systému nepochopenie, že slobodné povolania sú niečo iné ako zamestnanecký pomer. Jednotný nominálny paušál - nejakých smiešnych 2400 eur ročne – ktorý berie útokom najtvorivejšiu časť populácie, je absurdum presne tak, ako 13 percent sociálneho odvodu zo „superhrubky“. (Napr. v Česku, kde je trochu problém opačná úchylka – teda zvýhodnenie SZČO – práve ide parlamentom návrh 19/6,5/6,5. Čiže 19 percent priama daň, šesť a pol „sociálne“, šesť a pol „zdravotné“. A to pri paušáloch 80/60/40. To je dráma slovenského živnostníka. )
No. Kompromis, ku ktorému sa schyľuje, nebude kozmeticko-mikroskopický. Avšak celkom iste bližšie vládnej predlohe v tej miere, aby OKS zaň mohla so zachovaním tváre hlasovať. Ak škrtneme neľúbosť v KDH (okolo Marcinčina), ktorej finále v druhom čítaní nemožno politicky predvídať, a tiež vývoj s eurovalom, ktorý môže celú „reformu“ odpáliť na Mesiac, tak kardinálne je, že kompromis s OKS celkom zásadne zhorší makroekonomickú súvahu z pohľadu štátu. Inak povedané, doterajší ústup z pôvodnej „fiškálnej neutrality“, to znamená nulového rozpočtového dopadu, ktorý Mikloš ocenil na 60 mil. eur zväčšenia deficitu, sa prehĺbi presne v tej miere, v akej koalícia živnostníkom uľaví. A, ešte raz, musí to byť tak, aby OKS mohla za to celé hlasovať.
Azda vôbec najväčší problém manévru je, že vzhľadom na obrovské dosahy na čisté príjmy, ktoré môžu prekresliť celú štruktúru výnosov z daní a odvodov, je nespočítateľná. Aj tých 60 mil. – viď vyššie – je z brucha. Neexistuje, že majú tušenie, ako to dopadne. Čo je horšie, svetová recesia, ktorá bola rizikom celej tejto „reformy“ už na jar (pozri staršie komentáre), je dnes v predsieni. Bankroty na juhu a/či v bankovom sektore sú scenáre, v ktorých sťažený, či úplne zablokovaný prístup Slovenska na finančné trhy je úplne reálny. Stlačenie schodku na rok 2012 na čo najnižšiu možnú mieru je v týchto scenároch otázkou takpovediac národnej bezpečnosti. Stačí však aj „obyčajné“ spomalenie svetovej ekonomiky, čo je už de facto realitou, s posúvaním sa v bludnom kruhu neistôt, aby bolo zrejmé, že hranie sa na reformy tak, že potenciálne diery ešte prehlbujeme, je koruna politickej nezodpovednosti. Čert ber paušály i všetky omyly, ktoré tam sú. Prežili sme Mečiara, prežili sme Fica, prežijeme i Sulíka. Zrútenie štátnych financií však nemusíme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
