oci priznáva, že keby len sedela doma, mohla by dopadnúť psychicky dosť zle.
Na divadlo Thália, v ktorom Viki svoju kariéru pred rokmi začínala, má len dobré spomienky a preto sa na svoju staronovú prácu veľmi teší.
„Mám radosť. Do tohto divadla som sa vždy rada vracala. Tu som prvýkrýt stála na javisku a tu sa naozaj cítim ako v rodine. Možno je to klišé, ale naozaj je to tak. Každého tu poznám, viem, ako kto pracuje, po čom túži a myslím si, že tým, že sa zmenil riaditeľ, pôjdu veci k lepšiemu,“ vraví krehká herečka, ktorá však má rada výzvy, a tak si momentálnu situáciu užíva.
Do metropoly východu sa však rozhodne nastálo nesťahuje a bývať bude počas skúšobných období v divadelnom byte.
„Byt mám aj v Bratislave, takže budem dochádzať. To sa nejako časom usporiada.“
Zmeny si vychutnáva
Zmien momentálne v pracovnej i súkromnej sfére, po rozchode s dlhoročným priateľom Lászlóm, prežíva viac ako dosť, no tvrdí, že to na ňu zatiaľ nie je priveľa.
„Ja to mám rada. (Smiech) Už mi aj bolo dlho. Akurát som rozmýšľala nad tým, že vlastne skoro každý štvrtý rok sa môj život radikálne mení. Neviem, či je to tým, že si ho mením podvedome sama, alebo naozaj mi život sám prináša vždy štvorročne zmeny...“
V Košiciach totiž pôsobila štyri roky pred vysokou školou, potom štyri roky študovala, tri roky bola opäť v Košiciach a štyri v Bratislave...
„Myslím si, že mi to robí dobre. Lebo byť dlho na jednom mieste, to nie je nič pre mňa. Teším sa z toho, že nestagnujem. Potrebujem sa vyvíjať. Štyri roky som nerobila divadlo, len som natáčala a aj keď je to veľmi zaujímavá práca a človek sa tam tiež niečo naučí, napríklad pracovať s kamerou, ale to duševné tam len veľmi ťažko prežije.“
Na divadlo teda Viki nedá dopustiť a otvorene vraví, že je to jej srdcovka.
„To je však asi pre každého herca. Na javisku sa vyvíja, tu sa rozpráva s režisérmi, stretáva s novými ľuďmi, duševne sa rozvíja... Jednoducho je nútený k tomu, aby bol neustále v nejakom psychickom aj fyzickom procese.“
Výkyvy popularity ju netrápia
Či sa v januári vráti v úlohe Agáty do Paneláku, to zatiaľ netuší. „Uvidíme, ako sa to vyvinie.“
Na otázku, či jej nie je smutno za prácou v seriáli, odpovedá:
„Teraz nie. Avšak určite, keby som nemala príležitosť byť v divadle a sedela by som doma, tak by som asi zle dopadla. Hlavne psychicky. Ale tým, že mi vlastne hneď prišla ponuka aj z Komárna, aj z Košíc, som teraz vyrovnaná a spokojná.“
V divadle Thália však bude mať herečka predsa len menší okruh divákov, ako keď sme ju mohli vidieť na televíznej obrazovke. Ako zvláda výkyvy popularity, keď je chvíľu stredobodom mediálneho záujmu a ľudia ju zbožňujú a odrazu je všetko inak?
„Myslím si, že to neprežívam nijako dramaticky. Vlastne ani obdobie, keď som sa stala známou, som nejako neriešila. Celé mi to prišlo veľmi povrchné. To, že ma ľudia spoznávajú, ide ruka v ruke s mojou prácou. Skrátka to spolu súvisí a človeku to aj zalichotí. Keď je však normálny a nemá nejaké maniere, tak to berie len ako samozrejmosť toho, že je na obrazovke. Mňa našťastie ani médiá veľmi nerozoberali, lebo som vlastne nežila život, ktorý by bol pre ne zaujímavý.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
