To, čo Iveta Radičová odkázala z New Yorku, je v súlade s najhoršími predtuchami, ktoré hovorili, že miestom jej posledného politického odpočinku má byť práve múr Európy. Stanoviská premiérky, že spojenie hlasovania s dôverou vláde "je teoreticky možné", ale že si "nemyslí, že to musí robiť každý týždeň", obnažujú veľkú trhlinu v SDKÚ. V konfrontácii s tvrdením ministra financií, že Radičová "informovala o zámere" spojiť múr s dôverou, vidíme nie odlišné akcenty rovnakého názoru, ale rozdielne názory na otázku, či hlasovanie spájať, alebo nespájať. Ten, kto hovorí, že ratifikácia valu "je v tomto roku možná", a to v prípade, že "Grécko a ďalší dodržia prísľuby" (Radičová), stojí na inej pozícii ako ten, ktorý hovorí, že najneskôr do 11. októbra musí byť vymaľované (Mikloš). Ak pridáme vetičku "je mi ľúto, ale Atény zatiaľ nedokázali vyhovieť podmienkam úsporného programu" (Radičová), tak je zrejmé, že pozícia premiérky je bližšia SaS-u než Miklošovi.
Napokon, Radičovej výrok, čo z Papierničky unikol, že "ja si na plecia nezoberiem zodpovednosť za nestabilitu či neprijatie rozpočtu", avizuje priamo záporný postoj k spájaniu s dôverou. Špekulácia, o ktorej tu už bola reč dávnejšie, teda že euroval na Slovensku nie je o záchrane eura, ale o príbehu, ktorý by vysvetlil zmenu na poste premiéra, takto dostáva pevnejšiu, vyrysovanejšiu siluetu. Alternatívou scenára, iste, zostáva, že ide len o bu-bu-bu na Sulíka, ktorému SDKÚ, KDH, Most závidia, že na eurovale zarobí viac, ako na zákazke pre Fax Copy od Dopravného podniku Bratislavy...
No. Keby šlo len o to bu-bu-bu, problém je akurát v tom, že brutálnym nátlakom na otvorenej scéne, nezmyselne pred zrakmi verejnosti dohnali veci tak ďaleko, že bez straty tváre nemôže ustúpiť nikto. Ani Sulík so SaS-om, ani dzurindovské krídlo SDKÚ plus KDH-Most... Tu je tá tragédia slovenskej politiky. Rozum-pálenka. Euroval na Slovensku nespadne (máme Fica). Avšak daň z (ne)prežitia vlády, ktorú si vyberie či už ostrá koncovka proti Radičovej, či "iba" forčeking na Sulíka, bude vyššia než maďarská DPH (27 percent od januára!).
Názory, že na koaličnej kríze je fajn aspoň to, že vyvolala vážnu diskusiu o téme eurovalu, sú tiež vedľa. Zápisu Ivana Mikloša do klubu katastrofistov je rovná hláška, že "nekontrolovateľná recesia po rozpade eurozóny by mohla znamenať ekonomický pokles v DESIATKACH percent". (Nie. Desiatky percent sú blud. A navyše, eurozóna sa môže rozpadnúť aj s eurovalom.) A keďže hanba nechodí po horách, ale po rakúskej televízii, tak absolútny nezmysel, ktorý Sulík šíri po Slovensku, teda že úroky z gréckych štátnych dlhopisov "boli desaťročia oveľa vyššie ako v prípade nemeckých alebo rakúskych štátnych dlhopisov", si v ORF zopakoval.. (Koreňom krízy dlhov je pravý opak: Nivelizácia rizika prostredníctvom eura, keď Gréci si požičiavali rovnako lacno ako Nemci, viedla k nadmerným úverom, ktoré nevedia splácať.) A aby nebolo v Rakúsku pochýb, čo za umelci píšu na Slovensku brožúry, nasadil ešte slávnostnú korunu: "Zachraňovať treba vklady sporiteľov, nie banky (....)" Hahahahahaha. Panenko skákavá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
