tnosti. Najväčšie hodovanie si necháva až na večer. Vtedy si nadávkuje až 17 porcií rovnajúcich sa váhe svojho telíčka. Keď to zrátame, jeho celodenná stravná dávka je 25-krát ťažšia, ako on sám.
Rekordérsky jedák má aj ďalšie prednosti, ktorými udivuje. Je to tiež najrýchlejší dravec, ktorý nemá štyri, ale až osem nôh. V porovnaní so svojou veľkosťou dokáže vyvinúť nepredstaviteľnú rýchlosť. Keby sa mu človek chcel vyrovnať, musel by za sekundu prebehnúť 140 metrov a za hodinu až 500 kilometrov. Zbytočné by bolo s ním sa púšťať o preteky.
Pavúkov je množstvo druhov. Niektoré ani nevidieť, pretože majú sotva štvrť milimetra. Najväčší meria až 10 cm. Plus k tomu treba pripočítať nohy. Keby si sadol na dezertný tanierik, pokojne by ho obchytil. Všetky sú mäsožravé. Sú to veľmi útočné dravce, ktorých spôsob lovu je niekedy až neuveriteľne dômyselný. Trúfnu si poľovať na muchy, mravce, larvy, včely, šváby, motýle, osy či rybičky. Tropické sa vrhajú aj na vtáčika alebo netopiera, keď sa im zatrepoce v sieti.
Nezamotá sa vo vlastnej sieti
Pozoruhodný je aj obzor ich videnia. Niektoré druhy vidia v okruhu až takmer 360 stupňov. Tie, ktoré majú dve veľké lesklé oči a šesť menších pomocných. Väčšina má dva rady očí, v každom štvoro. Obávaný lovec a stále hladný požierač hmyzu to veru potrebuje. Potravu získava tak, že svojej koristi upletie jemnú pavučinu, v ktorej uviazne. Keď sa mucha chytí, pavúk to zacíti na vlákne. Pohryzie ju jedovatými zubmi, zamotá do hodvábu a odloží si ju na neskôr. Potom na nej hoduje. Tak, ako pavúky rastú, zvliekajú si starú pokožku.
Lezenie po stene umožňujú pavúkom chlpaté vankúšiky na nohách. Zaujímavé je, že sa do vlastnej siete nezamotajú. Chodia len po špiciach, ktoré nie sú lepkavé. Najprv upletú z vlákien most, potom obvod pavučiny a zakončia ho hodvábnou špirálou.
V tele pavúkov namiesto krvi koluje hemolymfa, ktorá obsahuje modré farbivo hamocyanín. Jedová žľaza, ktorá je so zubom spojená kanálikom, ktorým vstrekne pavúk do obeti jed, je umiestnená v klepietkach vpredu tela.
Pavúky sú v prírode nenahraditeľné pre svoje postavenie predátora. Dokážu uloviť veľký počet hmyzu a regulujú tak rovnováhu v prírodných procesoch.
Vodné pavúky
Na Slovensku bolo doteraz zistených necelých 900 druhov pavúkov, z toho 423 je uvedených v červenom zozname ohrozených druhov. Veľmi vzácne sú predovšetkým druhy viazané na špecifické prostredie, napr. teplomilné druhy, alebo tie, ktoré žijú na podmáčaných lúkach, rašeliniskách, v jaskyniach atď. Jeden druh pavúka - vodnár striebristý - na Slovensku dokonca osídľuje vodné prostredie, v ktorom trvalo žije. Vytvorí si vo vode bublinu, v ktorej dokáže dýchať, nosí si tam potravu, samice si v nej spravia kokón s vajíčkami. Ostatné pavúky, ktoré sa zdržiavajú pri vode, ju využívajú na lov, napr. lovčík pobrežný, ktorého dospelé jedince dokážu uloviť aj menšiu rybu alebo žubrienku.
Pavúky si ľudia často pletú s hmyzom. Rozdiel je v počte nôh, stavbe tela či v tykadlách. Keď uvidíte mravca bez tykadiel, je to určite pavúk, ktorý dokáže perfektne napodobňovať mravca. Schopnosť dokonalého mimikry je pre pavúka formou stratégie lovu tohto hmyzu.
Všetky pavúky pradú zo snovacích bradaviek snovacie vlákno. Aby sa tekutina premenila na tenké, ale pevné vlákno, musí byť pretlačená drobnými otvormi a musí sa dostať do kontaktu so vzduchom. Väčšina pavúkov má 6 bradaviek. Na každej bradavke je až niekoľko sto drobnučkých trubičiek, vývodov snovacích žliaz, z ktorých sú vypúšťané veľmi jemné vlákenka, hrubé niekedy len 3 stotisicíny milimetra. Tie sa potom spájajú do jediného vlákna, pevnejšieho ako oceľová struna rovnakého priemeru. Pavúčie vlákno má vynikajúcu pevnosť a pružnosť. Je možné roztiahnuť ho až na dvojnásobnú dĺžku bez toho, aby sa roztrhlo. Každý pavúk vytvára niekoľko druhov vlákna, ktoré používa rôznymi spôsobmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
