Od roku 1972, keď sa zaskvel v úlohe Lenského v opere Eugen Onegin, hosťoval na viac ako šesťdesiatich operných scénach v dvadsiatich piatich krajinách celého sveta. Získal si srdcia milánskeho, viedenského i tokijského publika. Zajtra, v predvečer svojich 60. narodenín, si na svoje úspechy zaspomína v Slovenskom národnom divadle.

Manželka Marta i spolupracovníci mu tam pripravili ojedinelý program, ktorý bude v spomienkach, rozhovoroch a unikátnych autentických zvukových a obrazových dokumentoch poctou maestrovi, ktorého hlas milovali tisíce fanúšikov po celom svete.

Košičania s ním môžu narodeniny osláviť 8. 10. v Dome umenia, kde sa predstaví na benefičnom koncerte Hviezdy pre Harmony.

„Žil som krásny pestrý život plný nádhernej práce i úžasných stretnutí s fantastickými ľuďmi. Osud mi doprial nielen talent, ale aj veľkú dávku šťastia a za to som mu nesmierne vďačný. Lebo okrem nadania a veľkej usilovnosti je v našej profesii šťastena nevyhnutná," vraví maestro Dvorský, ktorý sa však podľa vlastných slov snažil vždy ku všetkému postaviť poctivo.

„Nielen k profesii, ale aj k osobným a rodinným povinnostiam. Dbal som na to, aby som nezrádzal svoje princípy."

Operu si zamiloval už ako dieťa

Peter Dvorský sa narodil 25. 9. 1951 v Partizánskom a so svojimi rodičmi a bratmi vyrastal v dedinke Horná Ves.

„Už ako dieťa som si neustále pospevoval, niekedy som pôsobil ako duchom neprítomný a mamičku som neraz poriadne hneval, keď som jej na otázky odpovedal spevom. Pamätám si, ako mi raz rozhorčená povedala: ´Choď už do hája, už ma z tvojho večného vyspevovania bolí hlava´. Vzal som to doslovne a zašiel som do nášho hája, kde sme pásavali husy a kozy a tam som spustil na plné hrdlo. O chvíľu za mnou dobehol starší brat, že mám bežať domov, bude výprask, pretože vyrevúvam na celú dedinu," smeje sa dnes P. Dvorský, ktorý však ako dieťa o opere nemal ani chýru, ani slychu.

Všetko zmenil školský zájazd do Bratislavy, kde si so spolužiakmi vypočul Eugena Onegina.

„Mal som 11 rokov a bol to pre mňa taký hlboký zážitok, že sa mi o tom niekoľko nocí snívalo. Odvtedy som sa o operu intenzívne zaujímal a otec ma v tom podporoval tým, že mi zo zahraničných služobných ciest nosieval operné nahrávky. Počul som spevákov ako Mario del Monaco, Giussepe di Stefano či Maria Callas. Vtedy som však netušil, že sa raz moje sny splnia a sám budem stáť na javiskách, kde spievali títo velikáni."

V Zlatej kamere mu pridali roky

Keďže Peter neustále spieval, rozhodla sa ho mama vziať pred porotu Zlatej kamery. Mal ešte len 14 rokov, požiadala preto, či by jej syn nemohol iba nesúťažne zaspievať. Podľa regúl mu totiž chýbali 3 roky na to, aby mohol súťažiť. „Keď ma porota počula, oznámili mi, že som vyrastený, tak mi pridajú chýbajúce roky."

V ľudových i tanečných piesňach sa dostal až do finále. Keď jeho učiteľ klavíra zistil, že lepšie spieva ako hrá na klavíri, vzal ho k pani učiteľke Černickej. Tá ho pripravovala na skúšky na konzervatórium. „Neviem, ako je to teraz, ale dovtedy som bol v histórii prvým pätnásťročným prijatým chlapcom."

Už počas štúdií sa stal spolu s Jurajom Hurným elévom v opere Slovenského národného divadla. „Bola to skvelá príležitosť oťukať sa a zaspievať si drobné postavy."

Na Slovensku Peter zažiaril už v roku 1972 v postave Lenského, o 2 roky neskôr sa stal laureátom speváckej súťaže Čajkovského v Moskve, o rok na to zvíťazil v speváckej súťaži v Ženeve. V rokoch 1975/76 bol na študijnom pobyte v milánskej La Scale. Tam si ho na svoj benefičný koncert v Modene vybral sám Luciano Pavarotti, ktorý ho verejne označil za svojho nástupcu.

Pavarotti ho vyhlásil za svojho nástupcu

„S Lucianom som sa spoznal počas pobytu v Miláne. Jedného dňa ho k nám naša riaditeľka priviedla na besedu. Sedeli sme tam jedenásti a s otvorenými ústami hltali slová toho milého a sympatického chlapa, na ktorého sme zhliadali s obrovskou bázňou. Keď sa pomaly zberal na odchod, vraví: ´No, amici, kto z vás mi zaspieva?´ Všetci sme zvesili hlavy a tvárili sa, že tam nie sme. Tak pokračoval: ´Máte tu nejakého tenora? Ktorý z vás je najlepší?´ Nik sa nehlásil, tak pani riaditeľka povedala: ´Nech zaspieva Peter Dvorský.´ Namietal som, že nie som rozospievaný, že sa necítim vo svojej koži. A on na to: ´Typický tenor, zasa chorý.´ A dal mi zaspievať A te, o cara z Puritánov. Keď som ju dospieval, Pavarotti vstal a povedal: ´Priatelia, pokojne môžem odísť z La Scaly, tu mám svojho nástupcu.´ Na tú chvíľu nikdy v živote nezabudnem," vraví Dvorský, pre ktorého bolo toto stretnutie i následný koncert v Modene jednou z top udalostí v jeho živote.

O pár mesiacov neskôr zožal Peter obrovský úspech ako Gounodov Faust na zájazde vo Viedni. Vtedajšieho riaditeľa Viedenskej štátnej opery Egona Seefehlnera zaujal natoľko, že mu dal okamžite ponuky na spoluprácu. Peter Dvorský mal 26 rokov a jeho kariéra nabrala raketovú rýchlosť.

Bolo to hektické i romantické zároveň

„Bolo to veľmi dramatické, hektické i romantické obdobie zároveň," spomína maestro, pre ktorého sa začal nekonečný kolotoč hosťovaní a záskokov. Ako zaskakujúci spevák absolvoval aj svoj debut v mekke operného spevu, v La Scale.

„V Pucciniho Bohéme malo prvých 8 predstavení patriť Pavarottimu, v ďalších som mal Rodolfa spievať ja. Luciano však ochorel a ani vedením oslovený José Carreras spievať nemohol. A tak ma riaditeľ takpovediac zvesil z klinca. Zavolali mi do divadla, aby som rýchlo prišiel do Milána. A ja som si im dovolil povedať, že si to musím rozmyslieť. Šiel som domov a opýtal som sa manželky, čo ona na to," smeje sa dnes P. Dvorský, ktorý mal stáť na javisku už na druhý deň.

„V deň účinkovania som ešte o štvrtej popoludní sedel vo Viedni na talianskom veľvyslanectve bez víz. Ak by nezasiahol minister kultúry, sedím tam možno dodnes. Do Scaly som dorazil necelú hodinu pred predstavením. Všetci boli ako na ihlách, no bol som mladý, v dobrej kondícii. Kvôli tomu zhonu mi ani nestihlo dôjsť, že sa po prvýkrát predstavím v slávnej La Scale. Nebol čas ani na trému. Dodnes to považujem za môj najkrajší spevácky zážitok. Keď som zaspieval áriu, kde som podržal vysoké cé, na chvíľu bolo hrobové ticho a mne sa zdalo, že to trvá celé hodiny. Boli to tri najstrašnejšie sekundy v mojom živote, netušil som, ako bude nevyspytateľné milánske publikum reagovať. Potom však začali ľudia revať a tlieskať, hľadisko sa zmenilo na arénu..."

Spieval po boku Freni i Caballé

Od tých čias sa Peter stal partnerom legendárnych speváčok Montserrat Caballé, Edity Gruberovej či Renaty Scotto, javiskovým sokom Piera Cappuccilliho či Renata Brusona. Od úspechu milánskej Bohémy mu často za partnerku vyberali slávnu Mirellu Freni.

„Po úspešnom turné v Japonsku si nás zafixovali ako dvojicu a odvtedy sme spolu spievali v operách Oneginov, Simon Bocanegro, Manon Lescaut či Adriane Lecouvreur. Bola to úžasná umelkyňa a fantastická partnerka na javisku, ktorú som vždy nesmierne obdivoval."

Petrovi sa, čo sa speváckych partneriek týka, nesplnil len jediný sen. „Od študentských čias som obdivoval Mariu Callasovú. V Taliansku som spoznal človeka, o ktorom som sa neskôr dozvedel, že je jej blízkym priateľom, no svoje želanie zaspievať si s ňou pri klavíri čo i len chvíľočku som vyslovil neskoro."

Hoci prvá liga v opernom svete znamená časté cestovanie a zmeny scén, Peter sa s niektorými spevákmi spriatelil.

„S mnohými kolegami odspievate pár predstavení a potom sa niekoľko mesiacov, možno i rokov nevidíte. Preto u nás vznikajú prevažne len kamarátske vzťahy. No s niektorými kolegami ma viazali, či viažu dlhoročné priateľstvá, ktoré sa dajú prirovnať k súrodeneckým vzťahom."

K jeho najbližším patril spomínaný P. Cappuccilli, Wolfgang Brendel, zo žien Jelena Obraztsova či Gabriela Beňačková.

O emigrácii neuvažoval

Hoci P. Dvorskému za socializmu často znepríjemňovali situáciu cestovné doložky, nekonečné čakania na hranici či kontroly celého auta, nikdy vraj o emigrácii neuvažoval.

„Na skúšky do Viedne som chodil s 5-hodinovým predstihom a aj tak na mňa neraz museli čakať. Bolo to frustrujúce. No Slovensko som napriek tomu nikdy nechcel opustiť. Žila tu celá moja rodina a každý odchod od nej som absolvoval so stiahnutým hrdlom."

Peter Dvorský je otcom dvoch dcér - Kristíny a Marty. Hoci obe už od malička sedeli v hľadisku a pozorne počúvali, maestrovo nadanie nezdedili. Rodina Dvorských si však napriek tomu „koleduje" o zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Z piatich bratov sa totiž spevu venujú štyria.

„Možno kdesi v Číne sa nájde rodina, z ktorej sa opere venujú aj viacerí súrodenci, je však nespornou zvláštnosťou, že sa jedným rodičom narodí toľko detí nadaných na spev," vraví s úsmevom Peter Dvorský, ktorý sa už po boku svojich troch súrodencov - Miroslava, Jaroslava a Pavla v Košiciach predstavil.

Začiatkom októbra mu na javisku budú počas koncertu Hviezdy pre Harmony opäť kontrovať súrodenci Jaro a Miro.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.