Nechceme pritom rozpitvávať ľudské utrpenie, ktoré tieto katastrofy priniesli, ale poukázať najmä na to, ako aj malá chyba môže mať tragické dôsledky. V prvej časti si pripomenieme leteckú haváriu s doteraz najväčším počtom obetí v celej histórii letectva. Zrážka dvoch lietadiel B747 na letisku ostrova Tenerife.
Holandské a americké jumbo
Osudná zrážka dvoch lietadiel B747 sa udiala 27. marca 1977 na letisku Los Rodeos Airport, ležiacom na ostrove Tenerife, ktorý je najväčším z Kanárskych ostrovov. Išlo o zrážku lietadla typu B747-121 (poznávacia značka N736PA), nesúceho meno Clipper Victor a patriaceho dnes už neexistujúcej americkej spoločnosti Pan American World Airways (Pan Am) s lietadlom typu B747-206B (poznávacia značka PH-BUF), nesúcim meno Rijn (Rýn) a patriacim holandskej spoločnosti KLM. Na palube amerického jumba bolo 380 cestujúcich a 16 členov posádky, na palube holandského lietadla bolo 234 cestujúcich a 14-členná posádka.
Kvôli bombe boli presmerované
Obidve lietadlá sa na letisko Los Rodeos dostali takpovediac náhodou, pretože na toto letisko boli presmerované po tom, čo na ich cieľovom letisku Gran Canaria International Airport vybuchla bomba. Na Los Rodeos bolo "odvelených" viac lietadiel, ktoré parkovali aj na časti dlhej rolovacej dráhy, paralelnej so vzletovou a pristávacou dráhou. Po opätovnom otvorení letiska Gran Canaria dostali obe jumbá povolenie rolovať na koniec dráhy, z ktorej mali vzlietnuť. Holandský boeing dostal povolenie rolovať po vzletovej dráhe až na jej koniec, tam sa otočiť a vyčkať na povolenie k vzletu.
Mal odbočiť na tretej odbočke
Za ním roloval americký boeing, ktorý však mal pokyn na tretej odbočke z dráhy odbočiť, prejsť na paralelnú rolovaciu dráhu a z nej na koniec dráhy. Po uvoľnení vzletovej dráhy americkým boeingom mal holandský boeing dostať povolenie k vzletu. Tu sa však začína sled "malých" pochybení, ktoré napokon viedli k veľkej tragédii. Treba ešte spomenúť, že to všetko sa dialo za zhoršujúceho sa počasia, keď viditeľnosť poklesla len na približne 200 metrov.
Prehliadol odbočku a roloval ďalej
Posádka amerického boeingu, ktorej velil kapitán Victor Grubbs, prehliadla tretiu odbočku z dráhy a lietadlo rolovalo po dráhe ďalej. Medzitým holandské jumbo s posádkou, ktorej velil kapitán Jacob Veldhuyzen van Zanten, dorolovalo na koniec dráhy a otočilo sa tam. Proti nemu stále ešte išiel americký boeing, ktorý minul tretiu odbočku. Kapitán lietadla KLM zvýšil otáčky motorov, čo prekvapilo druhého pilota, ktorý kapitánovi pripomenul, že ešte nemajú povolenie k vzletu. Kapitán odpovedal: "Viem to. Požiadajte oň."
Povolenie k letu, ale nie k vzletu
Posádka KLM potom dostala povolenie (clearance) k letu, v ktorom sa síce objavil výraz takeoff (vzlet), ale nebolo to ešte explicitné vyjadrenie povolenia na uskutočnenie vzletu. Druhý pilot spätne zopakoval riadiacemu prevádzky povolenie, pričom na konci dodal čosi ako "sme na štarte" (zo záznamu korešpondencie sa už nedalo zistiť, čo presne povedal). Do tejto komunikácie "vpadol" kapitán poznámkou "ideme". Španielsky riadiaci zareagoval spočiatku výrazom OK, ktorý však je v leteckej terminológii neštandardný. Hneď však dodal "čakajte na vzlet, zavolám vás". Súčasne s tým sa však ozvala posádka lietadla Pan Am, ktorá oznamovala, že stále ešte rolujú po dráhe.
Nezrozumiteľná komunikácia
Došlo k interferencii rádiovej komunikácie, takže posádka KLM ani jednu z oboch správ zreteľne nepočula. Ak by správy počula, mohla ešte prerušiť vzlet a katastrofe zabrániť. Lietadlo KLM však stále pokračovalo v rozjazde, pričom zo vzdialenosti približne 1 500 metrov išiel oproti nemu boeing Pan Am. Keď sa toto lietadlo blížilo k štvrtému výjazdu z dráhy, kapitán Grubbs zbadal pristávacie svetlá holandského boeingu a zvrieskol: "Do pekla, ten sukin syn ide priamo na nás!"
Vyhnutie sa nepodarilo
Posádka sa ostrým zatočením doľava pokúsila zrážke vyhnúť, zatiaľ čo kapitán holandského lietadla sa snažil zabrániť kolízii takým prudkým zdvihnutím lietadla, že zadná časť trupu drhla o štartovaciu dráhu. Predný podvozok boeingu KLM ešte stihol minúť trup amerického lietadla, ale hlavný podvozok a motory lietadla KLM roztrhali hornú časť amerického lietadla hneď za pilotnou kabínou. K zrážke došlo pri rýchlosti okolo 260 km/h. Holandské lietadlo preletelo za kolíziou ešte asi 150 metrov a ďalších 300 metrov sa kĺzalo po dráhe. Plne natankované lietadlo nakoniec vybuchlo.
O druhom lietadle sprvu nevedeli
Záchranné zložky už nemohli pomôcť žiadnej z 248 osôb na jeho palube. Istou kuriozitou je, že tieto zložky až po niekoľkých minútach zistili, že katastrofou bolo postihnuté aj ďalšie, teda americké lietadlo. Z lietadla Pan Am sa zachránilo 56 cestujúcich a 5 členov posádky.
Celkovo si nehoda na Tenerife vyžiadala 583 ľudských obetí a stala sa tak najtragickejšou leteckou nehodou všetkých čias. Podľa záverov vyšetrovania bol hlavným vinníkom katastrofy kapitán van Zanten, ktorý začal vzlet bez príslušného povolenia, pričom k nej prispelo aj niekoľko ďalších faktorov. Reťazec ľudských chýb (a "nespolupracujúce" počasie) pretrhol život temer šesťsto ľuďom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
