Legendám však suverénne dominuje tajomný had gigantických rozmerov s trvalou adresou v záhadnom hradnom podzemí. Obrovský plaz tam údajne žije i v súčasnosti a z času na čas dá o sebe vedieť. Pravdepodobne vtedy, ak si viac vypije a potom vyčíňa ako každý korheľ...
Čo dokáže hadí pohľad
Pretože ľudia dodnes tvrdia, že sklabiňský hadisko "jazdí" na víno z obrovských sudov, v ktorých sú na hrade nevyčerpateľné zásoby tých najlepších. Skeptik sa, samozrejme, vzpiera uveriť akurát tejto časti legiend, pretože generácie našich alkoholuchtivých ľudkov by plazovi boli obsah jeho cisterien už dávno hrdinsky vyslopali. Ibaže, povesti vravia o hadovi aj niečo iné. Ich hororovejšia časť tvrdí, že na koho sa had pozrie, ten potom nie je schopný ďalšieho pohybu, čo je asi aj tajomstvo spôsobu, ako si had svoje vínne cisterny dokázal toľké stáročia predsa len ubrániť pred vychľastaním.
Nad haďou kuriozitou si lámu hlavy mnohí záhadológovia – had vraj naozaj prebýva už celé stáročia v podzemných priestoroch sklabiňského hradu, kam však doteraz nikto neprenikol. Niektorí odvážlivci ho však tajne pozorovali a zhodli sa v názore, že je príšerný, obrovský a iba samotnú hlavu má veľkú ako hovädzí dobytok.
Centrum čiernej mágie?
Český autor Arnošt Vašíček v knihe Setkání s tajemnem napísal: "Had je jeden zo symbolov satana a víno s krvou obľúbená rekvizita diabolských omší. Znamená to, že v hlbinách hradu sa konali i obrady čiernej mágie a že príliv zla, ktorý tieto rituály vyvolali, sa náhodne prejavuje dodnes?" Publikuje i zážitok dvoch českých návštevníkov hradu, ktorí tu počas búrky zažili desivé okamžiky - počuli ťažké dunivé kroky okovaných topánok, zvuky ako pri šermiarskom súboji, tajomné tlmené hlasy a v hradných ruinách sa ponevierala postava v temnom plášti - bez tváre.
Prvé zmienky o hrade Sklabiňa, ktorý sa vypína nad obcou Sklabinský Podzámok iba necelých desať kilometrov od Martina, sú z roku 1242 a spomína sa ako Zklabonya. V historických listinách nájdeme mená mnohých slávnych vlastníkov pevnosti v doline Sklabinského potoka - od roku 1309 povestného magistra Donča zo Zvolena. Medzi pánmi boli napríklad aj Bebekovci, patril kráľom, najdlhšie ho však vlastnila známa rodina Révayovcov, dedičných županov Turčianskej župy.
Histórii tohto hradu sa už v roku 1867 venoval aj Jonáš Záborský, veď jeho rodné Záborie nie je od Sklabine ďaleko. Tvrdí, že hrad stál pôvodne na inom mieste, potom ako sa lokalita ukázala nevhodnou, bol vybudovaný inde a spomína aj nepochopiteľný vplyv pohľadu hadích očí na človečí pohyb. Nad záhadou hradu Sklabiňa sa zamýšľal aj dedinčan z podhradia, ktorý mal na tajomstvá hradu prozaickejší názor a gazda podľa Vašíčka tvrdil, že v hradných ruinách prebýva medveď, ktorý ušiel z cirkusu i s kusom reťaze a ako tam tak pobehuje, spôsobuje desivé zvuky.
V blízkosti hradu je Katova skala, z ktorej vraj kedysi zhadzovali do priepasti odsúdencov. V skale je údajne zakliata deva, ktorá môže iba raz za sto rokov vyriecť jediné slovo. Ak jej prosbu – vysloboď - niekto začuje, bude zachránená.
Aj tento interesantný slovenský hrad sa usilujú zachrániť dobrovoľníci. Pritom ešte v roku 1944 tu v kaštieli bývali potomkovia rodiny Révayovcov, ibaže v čase Slovenského národného povstania pôsobili v okolí partizáni a Nemci preto chýrnu lokalitu ťažko poškodili.
Ktohovie, kde a v akom stave bol v tom čase, keď mu ničil sídlo slávny sklabiňský hadisko...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
