Možno patríte (a možno nie) medzi ľudí, ktorí veria v „superochranný" účinok vitamínu C pri prevencii vzniku prechladnutia a pri liečbe (či skôr zmierňovaní príznakov) rakovinových ochorení. Nuž, prečo by ste neverili, keď v tieto účinky veril aj vedec, ktorý je nositeľom dvoch Nobelových cien a ktorého britský časopis New Scientist zaradil do dvadsiatky najväčších vedcov všetkých čias. Ide o všestranného bádateľa v oblasti chémie, metalurgie, imunológie, anestéziológie, psychológie i vo výskume následkov použitia jadrových zbraní. Američan Linus Pauling.
Narodil sa 28. februára 1901 v Portlande a už ako dieťa bol takým dychtivým čitateľom, že jeho otec napísal do miestnych novín výzvu na návrh ďalších kníh, ktoré by ho zamestnali.
Stredoškolský diplom po 45 rokoch
Keď chodil do základnej školy, jeden jeho priateľ mal doma malé chemické laboratórium, čo Linusa inšpirovalo k tomu, že sa rozhodol byť chemikom. Na strednej škole pokračoval v chemických experimentoch, ale keďže nesplnil požiadavky z amerických dejín, nedostal diplom o absolvovaní strednej školy. Ten mu škola udelila až o 45 rokov neskôr, keď už bol nositeľom Nobelových cien.
Učil už ako študent
V roku 1917 začal Pauling navštevovať Oregonskú vysokú školu poľnohospodársku, ktorá mu už po druhom roku ponúkla miesto učiteľa kvantovej analýzy. Počas posledných dvoch rokov štúdia sa zameral na výskum súvisu fyzikálnych a chemických vlastností látok s ich atómovou štruktúrou. Po promócii odišiel na známu kalifornskú technickú univerzitu Caltech, kde sa zaoberal röntgenovou štruktúrnou analýzou a publikoval niekoľko prác na túto tému. V júni 1923 sa oženil so spolužiačkou A. Millerovou, s ktorou mal štyri deti. V roku 1925 získal titul PhD.
Pobyt v Európe
Potom Pauling odcestoval na Guggenheimovo štipendium do Európy, kde študoval u A. Sommerfelda v Mníchove, N. Bohra v Kodani a E. Schrödingera v Zürichu (všetci pracovali v oblasti kvantovej mechaniky). V Európe Pauling spolu s W. Heitlerom a F. Londonom ako prví vykonali kvantovo-mechanickú analýzu vodíkových väzieb. Pauling sa rozhodol, že táto téma bude ťažiskom jeho nasledujúceho výskumu, a tak sa stal jedným z prvých vedcov na poli kvantovej chémie. V roku 1927 dostal miesto na Caltechu ako asistent pre teoretickú chémiu.
Päťdesiat článkov za päť rokov
V roku 1929 sa stal docentom a v roku 1930 riadnym profesorom. Bol vedecky veľmi produktívny a v priebehu piatich rokov publikoval okolo 50 vedeckých článkov. Pauling sa veľmi zblížil s Robertom Oppenheimerom, ktorý každoročne chodil do Caltechu, kde prednášal a robil výskum. No toto priateľstvo sa čoskoro skončilo, pretože Oppenheimer začal mať príliš blízky vzťah k Paulingovej manželke.
Nepracoval na vývoji atómovej bomby
Napriek tomu Oppenheimer neskoršie pozval Paulinga na miesto šéfa Chemickej divízie na projekte atómovej bomby Manhattan (Pauling odmietol s odôvodnením, že je pacifista). Výsledky svojho štúdia chemickej väzby publikoval Pauling v roku 1939 v známom diele Povaha chemickej väzby, ktoré je považované za jedno z najvplyvnejších diel v oblasti chémie. Neskôr sa Pauling venoval štúdiu biologických molekúl, študoval enzýmové reakcie a spolu s biológom M. Delbruckom napísal prvé práce o replikácii DNA.
Varoval pred jadrovými zbraňami
Do začiatku druhej svetovej vojny bol Pauling apolitický, ale v roku 1946 sa pridal ku Krízovému výboru jadrových vedcov, vedenému A. Einsteinom, ktorého úloha bola varovať verejnosť pred nebezpečenstvom, plynúcim z vývoja nukleárnych zbraní. Jeho politické aktivity prinútili americké úrady odobrať Paulingovi pas v roku 1952.
Prvá za chémiu, druhá za mier
Pas mu bol vrátený v roku 1954 krátko pred ceremóniou v Štokholme, kde mu bola udelená jeho prvá Nobelova cena (za chémiu). Pauling sa potom stal vedúcou osobnosťou svetovej kampane za obmedzenie testovania jadrových zbraní a za toto úsilie mu bola v roku 1962 udelená Nobelova cena za mier. Niektorými kruhmi v USA však bol Pauling, ktorý v roku 1970 získal Leninovu cenu mieru, vnímaný ako „hovorca" sovietskeho komunizmu.
Spochybnili jeho výskum
Pauling je známy aj ako zástanca priaznivých účinkov vysokých dávok vitamínu C na prevenciu prechladnutia i liečbu rakoviny, ale jeho klinický výskum v tejto oblasti bol neskôr spochybnený a Paulingova povesť tým utrpela. Linus Pauling zomrel 19. augusta 1994 v kalifornskom Big Sur.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
