ín. To bol minister financií, významný ekonóm a politik v období po vzniku prvej Československej republiky.
Podľa niektorých prameňov si Šoupal svoju rozhodujúcu úlohu v atentáte na Aloisa Rašína v spoločnosti rovnako zmýšľajúcich súdruhov vyžreboval. Už v decembri roku 1922 prišiel z domova z Havlíčkovho Brodu, aby v Prahe striehol na svoju nič netušiacu obeť na miestach, ktorými sa minister Rašín pohyboval.
Atentát na Žitnej ulici
Koncom roka mu však vždy niečo v streľbe zabránilo. O svojej budúcej obeti získal veľa informácií a 5. januára 1923 šiel do miesta Rašínovho bydliska, na pražskú Žitnú ulicu naisto. Na nenávideného nekompromisného financministra Rašína vystrelil dve rany zo svojho revolvera vo chvíli, keď ten pred domom chcel nastúpiť do auta. Prvou zasiahol Rašínovi miechu a spôsobil mu na nej devastačné zranenia, druhou netrafil nič, šla pomimo.
Jediná strela však úplne stačila, aby ochrnutý minister Rašín musel týždne trpieť v nemocnici a hoci sa lekári snažili zachrániť mu život, nebolo nádeje, aby atentát prežil. Rašín traume veľmi statočne odolával, k ťažkému poraneniu miechy sa však pridávali ďalšie komplikácie vrátane otravy krvi a významný politický predstaviteľ Československej republiky a člen jej vládneho kabinetu napokon po niekoľkých týždňoch veľkého utrpenia skonal 18. februára 1923.
Pracovať a šetriť - bolo slávnym mottom Aloisa Rašína, ktoré pridal k známemu apelu prezidenta T. G. Masaryka - nebáť sa a nekradnúť!
Mladá Československá republika, pre vznik ktorej sa Rašín aktívne angažoval už v časoch monarchie, bol väznený a iba vďaka amnestii nového habsburgovského cisára Karola unikol v roku 1917 trestu smrti, nemala pre svoje začiatky v časoch po prvej svetovej vojne ustlané na ružiach. I keď bol Rašín doktorom práv, získal si rešpekt ako talentovaný finančník a ekonóm. Snažil sa verejnosť presvedčiť, že z ťažkej situácie pomôže iba bolestná šoková liečba. Tým proti sebe poštval mnohých ľudí.
Bol jedným z najskromnejších ministrov
Vytrvalo však nabádal na prácu pre vlasť a striedmosť a sám v tom bol skvelým príkladom. Patril k najskromnejším členom kabinetu, nenechal sa voziť vládnym autom a do práce na ministerstvo chodil v obnosených a opravovaných šatách a obuvi. Ako však potvrdil Šoupalov januárový atentát, napriek tomu sa hlavne pre komunistov stal stelesnením nekompromisnej finančnej a ekonomickej politiky mladého štátu a terčom pre krvavú pomstu.
Josef Šoupal neskôr pred špeciálnym štátnym súdom tvrdil, že Rašína nechcel zabiť, strieľal vraj "iba" so zámerom, aby nenávidený minister musel odísť z politiky. Z jeho manifestu však vyplynulo, že Alois Rašín preň stelesňoval známu Živnobanku, a že vlastne nestrieľal na Rašína, ale na tento peňažný ústav, v ktorom Rašín roky pracoval ako advokát.
Josefa Šoupala odsúdili na 18 rokov väzenia, pričom ďalšie dva roky mu pridali počas výkonu trestu za rôzne disciplinárne priestupky. Šoupal opustil basu, "ochucovanú" navyše pobytom v temnici v deň výročia atentátu a nariadeným pôstom v roku 1943. Zmenil si meno, oženil sa a zmenil bydlisko. Zomrel v roku 1959.
Váži si ho aj Klaus
Na jeho obeť, Aloisa Rašína, ľudia dodnes nezabudli. Vysoko ho vždy oceňuje i súčasný český prezident Václav Klaus a k Rašínovej finančnej a ekonomickej stratégii sa teraz, keď treba hľadať efektívne východiská z ťaživej krízy, vracajú a inšpirácie čerpajú aj ďalší politici, finančníci a ekonómovia. Pozoruhodné boli posledné slová Aloisa Rašína, ktorý politiku označil za hroznú a ťažkú, pripomenul, že všetci zodpovedajú za osud vlasti i to, že politik musí hovoriť pravdu, lebo ak nevieme hovoriť pravdu sami sebe, stratíme samostatnosť. A dodal, že v tomto smere je optimista...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
