Ešteže tak, strážcovia dlhopisov si vydýchli skôr, než stihli spanikáriť. Niekomu to však prišlo ako úplná samozrejmosť, veď ako sa dočítame v najodbornejšej slovenskej tlači „Gréci by sa ťažko vzdali svojej dojnej kravy“.
Hahaha. Skúsme si takto predstaviť, že by nebolo dementi, ale naopak, Papandreu by potvrdil, že áno, referendum zvažujeme, otázny je akurát termín a formulácia otázky... To by bolo mäso. Netreba vysvetľovať, prečo je to absurdné. Poprieť informáciu, či už mala pravdivé jadro, alebo žiadne, bola jediná mysliteľná reakcia premiéra gréckej vlády.
My nevieme, čo sa pod Akropolou pečie. Isté je, že cestou referenda Grécko z eura odísť nemôže, keďže päť minút po tom, čo by bolo vyhlásené, by v gréckych bankách nezostal ani cent. Tomu rozumie aj každý Slovák, ktorý má účet napr. v sporiteľni, že mať hoci aj doma pod perinou menu, ktorou sa platí v Nemecku, bude asi rozumnejšie než si počkať na devalvovanú drachmu (korunu)...
Realitou jesene je, že pre Grékov sa otvárajú iné cesty. Stávajú sa takto hercami drámy, akú by ani Aischylos a Sofokles dokopy nevymysleli. Nemajú veru slobodu voľby, či sa „vzdajú dojnej kravy“, alebo nie, ale čakajú na rozhodnutie tribunálu (EÚ, MMF, ECB), či svet vyjde lacnejšie bankrot v Grécku, alebo naťahovanie ďalšieho času záchrannými balíkmi. To je jediná stávka, ktorú prepočítavajú Merkelová, Sarkozy, Lagardová, Trichet, Geithner, Obama, etc. Čo bude lepšie alebo horšie pre Grécko, nezaujíma nikoho. Zoči-voči hrozbe „globálneho finančného krachu“ (Roubini), k čomu by viedol „chaos v eurozóne“ (a pod.), to iste nie je morálne príliš napadnuteľné. Na nevoľníckej pozícii Grékov, ktorí prišli o suverenitu rozhodovať o svojej budúcnosti, to však nemení nič.
Poznámka, že si za dlhy a platobnú neschopnosť môžu sami, má hlboké jadro pravdy, zároveň ale zavádza. Keby zvyšok EÚ, vrátane miniatúrneho Slovenska, nebol sám zadlžený v objeme cca 85 percent HDP, zachraňovať Grécko – bankrotom či bailoutom – by bola malina. Ľavá zadná. Akékoľvek riešenie by sa zvolilo, nehrozili by pády Ríma ani Madridu, ani globálnych trhov, ba dokonca ani vládnej koalície na Slovensku. Grécko je však iba extrémna úchylka, ale nie výnimka z rámca európskeho dlhového a inflačného modelu. Grécko je zrkadlo, v ktorom vidíme, kam má namierené tento dlhový bordel do piatich-desiatich rokov. A práve preto, že euro Grékom nielen doprialo falošnú ilúziu bohatnutia bez výkonu, ale navyše funguje aj ako potrubie, ktorým sa prenáša nákaza, Helénska republika teraz hrozí celému systému, že ho položí ešte skôr.
Ešteže máme na Slovensku znalcov, ktorí to všetko považujú za „strašenie“. (Isteže sa globálnym rozvalom aj straší, to však neznamená, že nečíha za rohom.) Rozhodnutie o Grécku však bude rýchle, keďže bez ďalšej „tranže“ sme tak či tak v scenári bankrotu. Taký či onaký ten verdikt bude, platí, čo tu stálo napísané už pred rokom a pol: Kameň na kameni v eurozóne nezostane. A to je len dobre, lebo bez gréckej tragédie by sa na dlh hodovalo bez zábran ešte pár rokov. To je ich zásluha.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
