Do Košíc prišla až z Ameriky a z nešťastnej lásky skočila do Mlynského náhonu
Čím žilo mesto Košice okrem bežného kolobehu každodenného života v devätnástom storočí a na začiatku dvadsiateho? To sme sa pokúsili zistiť v dobovej tlači
Ako v Kocúrkove
Ani Kocúrkovčania by neboli vynaliezavejší ako jeden z košických zlodejov. Posúďte sami: Istý úradník si v záhrade pri svojom dome choval pre potešenie bielu ovečku. Vo dne sa pásla, v noci odpočívala v prístrešku. Keď sa po meste rozchýrilo, že zlodeji kradnú v meste hydinu a zvieratá, rozhodol sa majiteľ ovečky dať jej na noc na krk obojok s dlhou reťazou a tú priviazať o strom. Zlodeji vo dne sliedili po meste, čo by mohli ukradnúť, a v noci sa dali do práce. Jednému padla do oka ovečka, tak sa po ňu v noci vybral. Ovečka bola v prístrešku, ale na reťazi a reťaz bola na strome zabezpečená zámkom. Zlodej si s ňou nevedel dať rady, vybral sa teda pre pílu. Odpílil strom a odišiel s ovečkou aj s reťazou. Táto kuriózna krádež bola uverejnená v Slovenskom východe v r. 1923.
Chcela sa utopiť v Mlynskom potoku
V košickom Mlynskom potoku sa ľudia kúpali, chytali ryby a mládež sa pretekala v skokoch do vody najmä z mosta na Masarykovej ulici. Lenže do potoka neskákali iba kvôli zábave, ale podaktorí pre nešťastnú lásku v ňom chceli ukončiť aj svoj život. Preto na tomto úseku od mosta po elektráreň pravidelne každý deň hliadkovali strážnici.
Na prvý jarný deň roku 1922 sa k takémuto činu rozhodla dvadsaťročná Mária Oroszová z New Yorku, ktorá bola v Košiciach na návšteve u príbuzných. Skočila do vody za mestskou elektrárňou. Strážnik skočil za ňou, vytiahol ju a umelým dýchaním prebral k životu. Americká Slovenka si chcela vziať život preto, lebo ten, do ktorého sa pred rokom zaľúbila a kvôli ktorému prišla do Košíc, si našiel inú .
Otvorili kúpele v Herľanoch
O Herľanoch dnes už iba málokto, aj to iba zo seniorov, hovorí ako o vynikajúcich a navštevovaných kúpeľoch hosťami z celej československej republiky, aj zo zahraničia. Obec bola známa svojimi minerálnymi prameňmi v 17. storočí, a preto tam vznikli kúpele. Po skončení 1. svetovej vojny a rozpade monarchie, po nákladnej rekonštrukcii celého areálu zničeného vojnou, boli kúpele sprístupnené verejnosti 1. júla 1921. Do Košíc prichádzali hostia vlakom a odtiaľ ich do Herlian odvážali autobusy. Otvorenie kúpeľov znamenalo prínos pre košických obchodníkov, ktorí dodávali do Herlian importované potraviny a tovar a tiež boli prínosom pre turistický ruch v Košiciach. Z reklamy o Herľanoch sa Košičania dozvedeli, že “...majú veľkú budúcnosť, sú svojho druhu jediné gejzírové sírnato-železito-soľné kúpele na európskom kontinente, druhé, nie také, iba podobné, sú v Anglicku. V kúpeľoch je pekný park, kolkáreň, bufety, reštaurácia, dvorana s dvoma salónmi, nádherný les so stáročnými dubmi...“ Pravidelnými návštevníkmi sa stali aj Košičania.
Vzduchová doprava Praha - Košice
Riaditeľstvo Československej leteckej spoločnosti FALCO plánovalo zaviesť od mája 1921 pravidelnú leteckú dopravu Praha - Brno - Bratislava - Košice. Vzdušnou traťou Praha - Košice celkom 600 km prepraví lietadlo cestujúcich za štyri hodiny 50 minút a bude stáť 500 Kč, letenka z Prahy do Bratislavy 300 Kč. Okrem cestujúcich sa bude prepravovať pošta a tlač.
Vyzvedači pred súdom
Na košickom Divíznom súde pokračovalo po dvojmesačnej prestávke v roku 1921 pojednávanie proti vyzvedačom Schwartzovi, Lukačkovi a Golandovi, ktorí dodávali do Maďarska správy, závažné zo strategického a vojenského spravodajstva. Znalci písma podali obsiahle posudky usvedčujúce obžalovaných a boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorých chcel Schwartz získať peniazmi, aby podávali informácie o technických prostriedkoch, vozidlách a ich počte v košických vojenských posádkach.
Nový učiteľský ústav
Do roku 1921 nebol na východnom Slovensku, a teda ani v Košiciach, učiteľský ústav, ktorý by pripravoval budúcich učiteľov pre slovenské školy. Od 1. septembra 1921 bol otvorený Slovenský učiteľský ústav ako východoslovenské centrum pre výchovu učiteľov a do prvého ročníka mohli prijať minimálne 40 študentov po úspešných skúškach zo slovenského jazyka a matematiky, ktoré boli v prvom septembrovom týždni.
Prvá sobášna kancelária
Tlač dvadsiatych rokov 20. storočia uverejňovala dosť veľký počet zoznamovacích inzerátov, lenže tento spôsob zoznámenia nevyhovoval všetkým záujemcom, najmä zo vzdialenejších častí ČSR, ktorí by radšej privítali služby zoznamovacej kancelárie. Odrazu sa v júli roku 1921 na Kováčskej ulici vedľa Československého domu, kde sídlili kluby a spolky, objavil veľký pútač s fotografiou novomanželov a nápisom MORAVIA. Bola to reklama pre prvú sobášnu kanceláriu, ktorá sprostredkovala zoznámenia na základe dotazníkov, z ktorých získali adepti sobáša informácie nielen o povahových vlastnostiach, ale aj majetkových pomeroch a výške vena. O túto službu prejavili záujem najmä muži aj z iných miest, nielen z východného Slovenska, medzi nimi bývalí legionári. Kancelária prijímala aj inzeráty, ktoré uverejňovala v tlači a prijímala na ne odpovede. Ako prvý bol tento inzerát: „Inteligent, 36–ročný so zaistenou existenciou, hodlá si spraviť známosť s inteligentnou slečnou s venom a zariadeným bytom s cieľom skorého sňatku. Bezdetná vdova sa nevylučuje. Nabídky na sňatkovú kanceláriu MORAVIA Košice, poštová schránka 30.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
