Politicky bez akejkoľvek debaty a zrejme aj právne. Ústavný part o zákaze hlasovania o daniach, odvodoch, rozpočtoch a pod. sa na medzinárodné transfery vzťahovať nemôže.
Politicky je to bez debaty preto, lebo do valu 2 majú ísť nepríčetné miliardy peňazí, o ktorých slovenskí voliči vo voľbách nehlasovali a nebola o nich reč v žiadnych volebných programoch. Politická reprezentácia povstáva z ľudu a pokiaľ má byť demokracia demokraciou, je neprípustné, aby do rozhodovania takého rádu, akým je internacionálna pomoc spriateleným národom v objeme štátneho rozpočtu, ľud hovoriť nemohol. Nejde pritom „iba“ o obrovské peniaze, ale najmä míľový krok od toho, o čom sme v referende o vstupe hlasovali, k dlhovej a fiškálnej únii. Ak v prípade EFSF, ktorý sa vyrábal v stresoch pod hrozbou systémovej krízy eura a sveta, existuje (slabá) výhovorka, tak pri ESM už nie je žiadna, prečo takú obrovskú zmenu nedať do referenda.
No. To všetko je, samozrejme, teória. Prax je dávno inde. Päťdesiat rokov európskej integrácie je päťdesiat rokov vyprázdňovania princípu, že volené vlády sa zodpovedajú svojim voličom. Tichá akceptácia tzv. demokratického deficitu Bruselu, ktorý je nutný pre vyššiu akcieschopnosť, vytvorila plazivo inú realitu. V tej je napr. normálne aj to, ak o miliardách peňazí voličov nerozhodujú „ich“ vlády a parlamenty, ale úradníci v kancelárii v Luxemburgu (to je EFSF po zvýšení právomocí). Referendum o ESM dnes nenapadne nikomu v Európe ani vo sne. O tom, kde sa nachádzame, svedčí najlepšie argument, že jedno neúspešné hlasovanie by privodilo neprekonateľnú komplikáciu.
Napadne to teda iba politikom, ktorým stále nedochádza, kde býva baba Horkayová. V kontexte, že referendum o ESM je totálne mimo reality, je to len populistické gesto politika, ktorý problém eurovalu sám zjednodušuje. Sulík by žil v pravde, keby sa tá pravda nepresťahovala dávno inam. To, že voliči sa obchádzajú, aby elitám „nekazili hru“, je princíp fungovania EÚ, ktorý by mal ovládať naspamäť každý predseda parlamentu, keďže je to prostredie, v ktorom existuje a berie výplatu. Zároveň, aby sme „elitám“ v ich mystickej viere v „európsky projekt“ až tak nekrivdili, však tiež platí, že referendum je nevhodný nástroj v tom zmysle, že problematike dlhov, valov a krízy volič nemôže rozumieť. O tom svedčia jednomyseľne a drasticky všetky slovenské internetové fóra, čo ešte zďaleka neznamená, že politická trieda rozumie. Má však výhovorku, ktorú si vzájomne šepká neverejne do uška. Teda, že prečo najdemokratickejší inštrument netreba...
Keby sme žili v demokracii nielen s vonkajšími znakmi, na referende by sa ľahko uzniesli všetci politici. Váha otázky je asi miliónkrát vyššia ako napr. všetkých šesť bývalého plebiscitu SaS dohromady. To však nemôže byť na programe dňa. V kauze valov, Grékov, dlhov sledujeme zatiaľ najprudšiu zrážku demokratických princípov s buldozérom „európskeho projektu“. Tá však nebude rozhodnutá na Slovensku, ale v Nemecku. My sa môžeme pozerať a modliť, aby prívalové vlny, ktoré otrasy zdvihnú, ušetrili perifériu od najhorších scenárov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
