Kým Dzurinda pení iba na koaličných radách, Figeľ a Bugár verejne privolávajú spájanie s dôverou práve sakralizáciou eurovalu. Dokonale paradoxne, keďže najpodstatnejším na vale pre nich je, že "ide o zásadnú otázku pre dôveryhodnosť slovenskej vlády". (Teda tak sa tvária.) Taká otázka, že či pre Slovensko bude výhodnejšia (lepšia) nedôveryhodná, alebo žiadna vláda špeciálne v situácii, keď ten euroval teda spadne, ich netrápi. Ale mala by. Vzťahy v koalícii, možnosť-nemožnosť pokračovania po takej-makovej nedohode sú totiž tak v stopäťdesiatom poradí dôležitosti napr. po tom, až sa spustí bankrot napr. v Taliansku.
Budúcnosť valu, taká či onaká, ovplyvní život v štáte s takým presahom, že už len predstava o akejsi rozkývanej politickej situácii by mala politikov vydesiť k smrti. Ale kdeže, ich (a väčšinu totálne dezorientovaného publika) trápia vzťahy so Sulíkom. Najdôležitejšie nie je to, čo urobí val so svetom, a v ňom so Slovenskom, ale s ich vzťahmi so SaS-om. Sú to pritom tí istí lídri, ktorí stále prisahajú, že dať dokopy novú koalíciu so Smerom ich ani nenapadne. A také dačo, že čo asi spraví bezvládie s úročením slovenských dlhopisov, až bude v plameňoch európsky bankový sektor, je ďaleko-ďaleko za obzormi Figeľa a Bugára. Netušia, že pokiaľ si Slovensko dnes požičiava síce výrazne drahšie než "AAA group" (Nemecko, Holandsko, atď), ale stále lacnejšie než PIIGS, tak je to aj vecou určitej dôvery práve k tej vláde, z ktorej vyčnieva reformný "ksicht" Mikloša. (Toto je poznámka aj pre tých, ktorí chceli odvolať Mikloša pre daňové sťahovanie.)
Polemika, že to všetko trápi ešte oveľa menej Sulíka, je úplne korektná. (Ten dokonca v akejsi epištole tvrdil , že taký grécky bankrot slovenské úroky ani neofúkne..) Akurát, že to je jedno. Celá kampaň o dôvere je zajatím v slovenskej ponorke, ktorá sa plaví už tak hlboko pod hladinou skutočnosti, že do nej nepreniká lúč svetla. Presahy rozhodovania o eurovale sú také dramatické a komplexné, že zabávať sa na SR sebou samými je nepochopenie ničoho. To platí aj v prípade, ak ide o vedomé vytváranie príbehu, ktorý má zmeniť politickú realitu.
Ak Sulík nechce vidieť, že SR v tejto kauze nerozhoduje iba o sebe, ale aj o svete, z ktorého do iného ujsť nemôžeme, je to v jeho línii. Tí, ktorí zrazu objavili "geopolitický" rozmer kauzy, by sa však mali zmieriť s tým, že tzv. záchranný múr Európy nie je pingpongový stôl, kde dvomi falšami cez sieť si vyriešime akési vzťahové problémy. To znamená nestotožňovať val s peknou budúcnosťou Európy, pretože skôr je pravdou opak, ale férovo priznať, že SR nemá ani stotinu tej váhy a významu, aby robila "play chicken" (Barack Obama) s globálnou ekonomikou a prevzala za to zodpovednosť. Čiže, po druhé, znamená to nevyháňať Fica a jeho stranu z parlamentu tým, že spojíme hlasovanie s dôverou. Nejde o euroval, kde dôsledky takého či onakého rozhodnutia nikto nespočíta, ale o vytvorenie prostredia, v ktorom SR minimalizuje riziko, že bude zodpovedať za akýsi alternatívny scenár k tomu, ku ktorému sa prihlásia všetci ostatní. Toľko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
