Euroval má jednu prednosť, ktorú mu nikto nevezme. Vyzliekol do slipov biedu slovenskej verejnej diskusie.
Vezmime si hlavného hrdinu. V brožúre sa tomu snažil vyhnúť, avšak pokiaľ po sebe text needituje, tak niet krajších protirečení, než aké dokáže vyrobiť Sulík v dlhovej kauze. „Eurozóna sa určite nerozpadne", hovorí v prvej vete poslednej odpovede rozhovoru v SME. A v druhej pokračuje: „(...) najväčšou hrozbou pre euro je euroval (...), pretože vytvára stále nové dlhy, čo môže viesť k rozpadu eurozóny". Kúzelné. To sa odohráva na priestore dvoch viet. Taký detail, že nové dlhy ani netreba, stačia dnešné, náš expert, ktorý ide šíriť rozumy v angličtine (!!), samozrejme, vidieť nemôže. Ešte ani v ten samý deň, keď napr. ekonomický šéfkomentátor BBC píše, že „v zasadačkách najväčších investičných bánk sa vedie už len jedna debata: Skončí eurozóna ako D-Mark blok – (Nemecko, Rakúsko, Finsko, Holandsko)"? Nejde o to, že odpoveď musí byť zásadne kladná. Otáznik trvá. Čo ale bude so štátom, o budúcnosti ktorého rozhodujú ľudia, ktorí 14. septembra 2011 (!!!) nevidia hlavný scenár?
Pekný model je Ján Figeľ. Koľkokrát reč príde na dlhový val, po troch frázach, ktoré sú stále tie isté, čo používal 1.mája 2004, sa vždy vytočí k eurofondom. A má úplne jasno, že „Slovensko bude v najbližšom roku rokovať tak, aby tento finančný transfer bol v období po roku 2014 zachovaný minimálne na súčasnej úrovni". Tak. Na trhoch je hurikán Irena, o gréckom bankrote sa hovorí za bieleho dňa (!!), z banky vo Frankfurte sa ozýva streľba (demisia Jurgena Starka, Nemci proti Francúzom a celému juhu), na vežiach Európy sa odpočítavajú nie mesiace a týždne, ale dni a hodiny, a Figeľ nieže verí, že v roku 2014 nejaký „transfer" vôbec bude, ale má byť „MINIMÁLNE na súčasnej úrovni". Psychologická štúdia ukazuje nastavenie hlavy (pohoria dlhov, ale v epicentre je „transfer"), ktorá vytesňuje realitu a budúcnosť sa v nej odohráva zásadne ako kópia minulosti.
Presne toto, zaseknutie v predstave, že nejako zásadne inak svet vyzerať nemôže, je problém nielen predsedu KDH. Trčí napr. z nasledovnej „odbornej analýzy" dôsledkov, ak euroval nebude na SR ratifikovaný: „Otázka je, či by sa premiérka zmierila so svojou otrasenou pozíciou medzi lídrami eurozóny". Hahahaha. Iste je možné, že by sa nezmierila. Malý vtip je akurát v tom, že prípadná neratifikácia na SR (teda zrútenie celého valu) by mohla niesť asi päťdesiat podstatnejších dôsledkov. Napríklad krach tridsiatich bánk na čele s BNP Paribas. Eventuálne Crédit Agricole. Rozumiete; ako môže v týchto súvislostiach niekomu vôbec chodiť po rozume taká vec, že s čím sa asi zmieri-nezmieri Radičová??
Stvrdnutie v provincii (a pod.) kričí aj z názorov, ktoré euroval odmietajú z dôvodov, že „nie sme charita". Alebo podobných, ktoré hovoria o „zodpovedných a nezodpovedných štátoch", pričom SR sa automaticky počíta do prvej skupiny. Hahaha. Skutočnosť, že nikomu nedochádza, aká nezreteľná hranica leží medzi prispievateľskou a žiadateľskou pozíciou vo vzťahu k eurovalu, veru aj v prípade Slovenska, je tiež ovocím zakrpatenej diskusie, ktorej základnou systémovou chybou je, že účastníci z politiky sa realitou ani nezaoberajú, keďže ich cieľom je presvedčiť hlúpe internetové fóra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
