V jednom z nich pred časom objavili "poklad", ako ho nazvala rodina nového majiteľa Miroslava Varša. Utajený otvor v jednej zo zárubní dverí ukrýval osobné dokumenty, fotografie, rodné listy a množstvo iných cenností rodiny miestneho kníhviazača, ktorá tu žila minimálne tri generácie. Počas druhej svetovej vojny však museli mesto opustiť. Uložený "poklad" čakal viac ako polstoročie na svoje objavenie a s ním aj na odhalenie osudov významnej mestskej rodiny.
SPIŠSKÉ PODHRADIE. Kníhviazač Imrich Andrej Schustek a jeho manželka Mária Gizela Kolbay sa vzali v roku 1919. Na tie časy netradičné spojenie, keď si evanjelik bral katolíčku. Ich áno potvrdzuje sobášny list, ktorý sa ukrýval medzi odloženými dokumentmi a ktorý začal pred zrakom nových majiteľov odvíjať príbeh rodiny Schustek.
Dom s čistým duchom
V to ráno, keď pri čistení dverí manželia Varšovci objavili - ako ho sami nazvali - "poklad", neverili vlastným očiam. Večer sa začítali do dokumentov, zadívali na staré fotografie, prešli im zimomriavky po tele, nechýbala radosť i zmiešané pocity.
"Za tie mesiace naše myšlienky smerovali skôr k vďačnosti k ľuďom, v ktorých dome dnes môžeme žiť. Každý z nás zanechá svoju stopu, v tomto dome cítime veľa dobroty. S manželkou ho nazývame domom s čistým duchom," zamyslel sa M. Varšo.
Náhoda chcela, aby do domu prišla Mária Kobeľáková (80), miestna dôchodkyňa. Fotografie rodiny Schustek, ktorých kópie si domáci povešali na steny, upútali jej pozornosť. "Pamäť na tento dom mám veľmi dobrú. Pán Schustek bol milý, úprimný a dobrý človek. V tomto dome býval a na prízemí mal kníhkupectvo, papiernictvo. Nemali sme veľa peňazí a veľmi dobre si pamätám, ako mne i kamarátom dával zadarmo ceruzky i písanky. Chodili sme k nemu radi. Najradšej sme mali hrušky z jeho stromu v záhrade za domom. Pamätám si aj na jeho tri deti. Dcéra im zomrela, ostali dvaja synovia. Veľmi dobre si pamätám aj na jeho manželku, dobrá žena to bola," začala odvíjať spomienky pani Kobeľáková.
Verili v návrat
Opisovala, ako počas druhej svetovej vojny, keď sa front obrátil a prichádzali ruské vojská, z mesta odchádzali nemecké rodiny. Aj Schustekovci mali nemecké korene. Hoci so slovenským občianstvom v meste žili desiatky rokov, báli sa, čo bude. Museli odísť, ak by ostali, boli by prenasledovaní. Ľudia odchádzali len s kufríkmi, najnutnejšími vecami. Verili, že sa vrátia. Pamätám, ako z domov, ktoré opustili, s plným zariadením, vychádzali miestni ľudia a brali odtiaľ všetko, čo sa dalo odniesť. Taká bola doba," zdôraznila Mária.
V tom čase sa veľmi ťažko žilo. Z mesta najskôr odchádzali Židia, neskôr i Nemci. "Zo Židov sa vrátilo iba niekoľko, z nemeckých rodín ani jedna," doplnila.
M. Varšo obavy rodiny spája aj s faktom, že jeden zo Schustekových synov sa za Slovenského štátu angažoval v Hlinkovej garde. "Možno aj preto sa späť nevrátili, aby im to ľudia neskôr nevyčítali," zamyslel sa majiteľ domu.
"Poklad" čaká na potomkov
"Poklad" ukrýva takmer 200 rodinných fotografií, rodných i sobášnych listov, preukazov zo spolkov, legitimácií, osobných listov rodičov I. Schusteka a iné. "Nie je to poklad v pravom slova zmysle, plný cenností. No pre nás má obrovský význam. Aj cez spomienky pani Kobeľákovej sme nahliadli do osudov jednej z rodín v meste. Tieto cennosti budeme ďalej uschovávať, a keď sa prihlásia potomkovia, s radosťou im ich odovzdáme. Už sme aj hľadali na internete možných príbuzných i to, kam kroky rodiny zo Spišského Podhradia smerovali. Žiaľ, neúspešne. No nevzdávame sa a budeme v tom pokračovať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
