Vlastníkovi talentovaného psíka to na mieste nálezu umožnilo vybudovať slávne mesto Fiľakovo, ktoré čo do dramatickej histórie môže pokojne konkurovať aj metropolám.
Pred niekoľkými dňami si Fiľakovčania a ich hostia pripomenuli 765. výročie prvej písomnej zmienky o meste, ktorá je v liste z roku 1246 pápežovi o lokalitách ničených tatárskymi nájazdníkmi.
Aj begov zlatý koč
Je však možné, že oslavu načim posunúť oveľa hlbšie do minulosti. Na slávnej mape gréckeho učenca Klaudia Ptolemaia (žil v rokoch 85 - 165 n. l.), ktorá zachytáva stredoeurópsky priestor do roku 150 n. l., je lokalita s názvom Philecia. Legenda tvrdí: je to Fiľakovo (hoci v Nitre sú iného názoru). Ušatý havko teda musel nájsť na severe Novohradu poklad veľmi dávno.
Bez šance by nejaký súci havkáč nebol ani dnes. Novohradom a Fiľakovom zvlášť kolujú povesti o obrovskom poklade Turkov, ktorý tu počas svojho dlhého pobytu zhromaždili. Medzi mnohými cennosťami je vraj aj vzácny koč tureckého bega - celý z rýdzeho zlata. Archeologické lokality už vydali mnoho cenností z tureckých čias, ktoré vidno vo fiľakovskom múzeu. Ten hlavný - z kovových platidiel, cenných kovov a drahokamov - zhromaždili Turci nemilosrdným vydieraním okupovaných území. Daňové výpalné vymáhali jasne a stručne podľa hesla zlopovestného bega Kara Hamzu: "Ak máte radi svoje hlavy, daň ihneď prineste!" Kto neposlúchol, zažil hrôzostrašnú trestnú tureckú výpravu, aká sa udiala napríklad v Dobšinej.
V dejinách tohto pozoruhodného mesta hviezdia mená najslávnejších šľachtických rodov - Koháryovci, Csákovci, Corvinovci, Széchyovci, Pálffyovci, Bosnyákovci, Andrássyovci, Bebekovci, Serényivoci, Thökölyovci, Rákoczyovci, a to ako medzi vlastníkmi Fiľakovského hradu, tak aj obrancami a - zradcami.
Dnes ospalo pôsobiace novohradské mesto prežívalo v minulosti rušné časy. Bolo štítom - známou protitatárskou i protitureckou pevnosťou, aby sa vzápätí stalo centrom okupovaného územia: takmer štyri desaťročia bolo obávaným tureckým sandžakom - sídlom správnej jednotky ázijských okupantov.
Turci vtrhli cez odpad
Najviac legiend, ktoré v hojnom počte opriadajú Fiľakovo a okolie, pochádza samozrejme hlavne z dramatického obdobia tatárskej a tureckej okupácie a odboja proti nim. Dobre organizovaní agresori využívali všetky možnosti, aby Fiľakovo dobyli a udržali. Jedna z legiend nám približuje statočnú obranu Fiľakovského hradu ozbrojencami gemerského župana Františka Bebeka, ktorá bola dlho veľmi úspešná a mohla vydržať, keby nebolo takej banality, akú útočníci ako slabinu našli v podobe nedoriešenej otázky likvidácie hradného komunálneho odpadu. Ten sa z pevnosti vysýpal do podhradia malým okienkom. Ako to už so smeťami býva - okienko bolo odpudzujúce a nik sa neunúval vartovať ho. Na hrade pracoval aj turecký zajatec - legendy sa v uvádzaní jeho mena rôznia - bol ním chlapík menom Aethiops alebo Lefille. Ten medzi vyhodenú hradnú ledačinu zamiešaval tajné správy svojim krajanom. Aj tú, že odpadové okno je doslova bezbariérovým vstupom do pevnosti. A jednej noci ním víťazne vtrhli Turci do hradu. Tí statoční obrancovia, ktorí prežili, azda závideli v boji zabitým druhom - na fiľakovskom rínku sa títo neboráci stali jednou z prvých ponúk potom už častých trhov otrokov.
Fiľakovo bolo ako obeť bojov medzi kurucmi a labancami v septembri pred 329 rokmi zrovnané so zemou, čo približuje aj opis Sama Tomášika v diele Dobytie Fiľakova. Starodávna Philecia z Ptolemaiovej chýrnej mapy sa však nestratila. A hoci i toto novohradské mesto na juhu Slovenska prežíva v súčasnosti ťažké obdobie, nik mu pozoruhodnú históriu nevezme. A generáciám Fiľakovčanov ani nádej, že raz ten legendárny rozprávkový turecký poklad nejaký ušatý psík vyhrabe a príde nová sláva ich mesta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
