Vyčítať z toho všetkého zamlčiavania sa dá asi toľko, že koalícia sa nerozpadá, ani s dôverou val nespojí. Zrejme, zrejme. Fyzika moci privedie troch kráľov – Dzurinda, Figeľ, Bugár - k Ficovi. Či už kuloárne s krivými obchodmi, alebo nejako verejnejšie. Formu predpovedať je nemožné, pohybujeme sa v iracionálnej zóne.
Vzhľadom na kulisy, o ktorých bude reč nižšie, dosť zlé je, že vzdialená zostáva dohoda o rozpočte. Tam sú úžasné fúgy či vo vnímaní reality (Most!), či v predstavách, odkiaľ strihať schodok (príjmy vs. výdavky). Bezpečný rozpočet, ktorého plnenie nepritiahne pozornosť trhov, je pritom absolútna priorita, aby sme pod tým eurovalom, ak ešte bude existovať, o chvíľu nemokli vedno s južnými priateľmi...
Z toho, že Sulíka nezlomili, hoci ho masírovali hodiny, behajú aj trochu mravce po zadnici, ale v princípe je to veľmi dobre. Tie mravce behajú preto, lebo aj keď spoliehate na Fica, ktorý by Nemcom a Francúzom chodil aj po pivo, tak púha predstava, že Slovensko spustí pád Ríma či Madridu, čo už veru nie je sci-fi, predsa len zamrazí človeka... V princípe sa však tešíte, pretože takýto brutálny nátlak na zmenu pozície v kauze, kde programové vyhlásenie nič nehovorí, resp. výklad je viac v prospech SaS, je doslova pošliapaním viacerých písaných i neformálnych pravidiel, ktoré sú podstatou života v slobode.
No. Na divokej kobyle populizmu Sulík isteže jazdí. „Robenie straníckej politiky z eurovalu“ sa však nedá dosť dobre vytýkať tomu, kto len drží svoj názor. Isteže občas aj platí, že „iba idioti nemenia názory“ (Miloš Zeman). To však zaiste neznamená, že ten, kto názor mení, idiotom byť nemôže.
Aby sme neboli osobní, tak len povedzme, že ak existuje diera porovnateľná s rozpočtom Grécka, tak ju nosia v lebke tí koaliční politici, ktorí podporu eurovalu stotožňujú so „záchranou eura“. Rozumiete; pre hlasovanie za dlhový múr existuje dosť dobrých, aj keď nie voňavých dôvodov. Jeden z nich naozaj je, že napriek neistotám, čo sa s valom zomelie, Slovensko by nemalo byť hrdinom, ktorý spustí bankovú (svetovú) krízu na plné pecky. A môžeme sa baviť aj o geopolitike, „deň po“, a podobne. Ale argumentovať tým, že tento euroval, kapacitne päťkrát menší (všetky analýzy jednomyseľne), než by bola iba talianska potreba, „zachráni euro“, je absurdné. Buď vznikne fiškálna únia, teda pravá európska federácia, alebo sa tento val zrúti v momente, keď trhy nadobudnú presvedčenie, že hospodárska vláda Európy a eurobondy, teda transferová a dlhová únia „se vším všudy“, sa konať nebude. Tento bod sa približuje a nevidieť silu, ktorá by ho odsunula do neurčitejšieho budúcna. A ratifikácia eurovalov po Európe dnes už nie je nič väčšie, než udržiavanie zdania, že politická vôľa zriadiť superštát Európa ešte žije.
No. Fakt je ten, že žiť žije, ale má asi podobné šance, ako BATE Borisov proti Barcelone.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
