Katastrofa. Toto bol akýsi zhrnujúci pocit, ktorý sa šíril z médií po informácii, že v rebríčku konkurencieschopnosti krajín sveta sa Slovensko v roku 2010 „prepadlo“ o 9 miest až na 69. priečku. „Kolumbia a Rwanda. Na úrovni týchto rozvojových krajín je konkurencieschopnosť SR,“ hlásil napr. naj〜ekonomickejší denník.
Tí, ktorí vedia, povedzme desaťkrát lepšie od Sulíka a stokrát lepšie od Fica, kde leží jadro biedy Európy, sa museli vydesiť veru k smrti. Či niekde blízko infarktu... A keďže zdrojom je prestížne (?) Svetové ekonomické fórum, oslovení politici a experti hneď zaujali stanoviská. Napríkad taký Miškov z SaS, nebudete veriť, mal okamžite jasno, že „je to dôkaz toho, že Ficova vláda štyri roky nič nerobila, alebo prijímala hlúpe rozhodnutia“. Naopak, pre Počiatka - zase nebudete veriť - „je to dôkaz, že sa to ešte zhoršilo za ich vlády“ (akože Radičovej, P.S.). Komentátora ale najväčšmi dojala diagnóza šéfa aliancie podnikateľov, že „ukazuje sa, že potenciál reforiem, ktoré zaviedla Dzurindova vláda, je už vyčerpaný“. Dojala až tak preto, lebo presne túto vetu ste mohli čítať na tomto mieste prvýkrát asi tak pred štyrmi rokmi...
No. A teraz podstata. Nikto, ani jeden zo znalcov, čo odpovedali na otázky, napr. „prečo sa vláde nepodarilo zastaviť prepad (...)?“, sa nepozastavil napr. nad tým, že náš južný sused je v rebríčku o dvadsať priečok vyššie. Štyridsiaty ôsmy. Nič proti Maďarom, ani Orbánovi, ak ale vlastníte akýsi základný obraz o skutočnosti a kvapku IQ, tak viete, že nemôže existovať seriózny kriteriálny rámec, ktorý by v konkurencieschopnosti postavil suseda vyššie. Môžete namietnuť, že sa vyhodnocujú a spriemerujú do nejakého koeficientu desiatky rôznych parametrov. Ak ale máte nepomerne deformovanejší trh práce (fiktívni dôchodcovia - invalidní, predčasní), o 10 percent vyšší podiel verejného sektora (nie škandinávskeho typu!) na HDP, dvojnásobný štátny dlh, omnoho vyššie úročenie peňazí (a podobne, a podobne), tak ich váha na tom, čo sa opisuje ako konkurencieschopnosť, je jednoducho kritická. Darmo majú Maďari, zrejme, vyššiu trebárs úroveň vzdelávania, a pod. Alebo aj nižší deficit 2010, ako bol slovenský (ktorý, podľa jedného „experta“, hral veľkú rolu v našom prepade... )
Nie je jasné, čo všetko 14–tisíc manažérov, ktorí hodnotili v 140 štátoch sveta, posčítavalo, vynásobilo a vydelilo. Jasné je, že je absurdné považovať takéto rebríčky, ktoré sa vytvárajú na základe názorov hodnotiteľov, v našom prípade podnikateľských združení, za čosi exaktného, výpovedného, za objektívny obraz čohokoľvek, čo sa sleduje. Samozrejme, že vec sedí potiaľ, že prvá desiatka je konkurencieschopnejšia ako štvrtá, a tá zase konkurencieschopnejšia ako jedenásta. Ale hodiť verejnosti pod nos poradie štátov od prvého po stoštyridsiate, akoby to bola výsledková listina na nejakej olympiáde, a vyvodzovať z presunov hore-dole v ráde decilov politicko-ekonomické závery, je jednoducho nonsens.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
