Pravdepodobne ste sa z médií dozvedeli, že Rusko začína do Nord Streamu čerpať prvý plyn. Plyn sa do plynovodu začal napúšťať na jeho „začiatku“, teda v kompresorovej stanici pri ruskom meste Vyborg, a to za prítomnosti ruského premiéra V. Putina. Ten pri tejto príležitosti doslova vyhlásil „zbavujeme sa diktátu tranzitných štátov,” čím evidentne narážal na tzv. plynovú vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou, počas ktorej sa v zime začiatkom roka 2009 zastavili dodávky plynu cez Ukrajinu do Európy.
Napúšťanie technickým plynom
Nezhody Moskvy a Kyjeva okolo cien za plyn vtedy skomplikovali zásobovanie hlavne balkánskych krajín, ale aj Slovenska. Napúšťanie plynovodu Nord Stream plynom ešte neznamená začatie jeho činnosti, pretože plynovod sa zatiaľ napúšťa len tzv. technickým plynom (o aký plyn však ide, nie je uvedené ani v tlačovej správe spoločnosti Nord Stream).
Plynom sa vytláča dusík
Tento plyn slúži najmä na vytláčanie dusíka, ktorým bol plynovod naplnený z nemeckého „konca“ pri meste Greifswald. Dusík bol zase do plynovodu natlačený preto, aby z neho vytlačil kyslík (zo vzduchu), ktorý by mohol v zmesi so zemným plynom spôsobovať problémy. Napĺňanie technickým plynom, ktoré potrvá asi štyri týždne, predstavuje posledný technologický krok pre uvedením plynovodu do normálnej činnosti.
Z Ruska priamo do západnej Európy
Povedzme si niekoľko základných informácií o plynovode Nord Stream, ktorý je vôbec prvým plynovodom, spájajúcim Rusko priamo so západnou Európou. Základnú dohodu o výstavbe North Euro〜pean Gas Pipeline (to bol pôvodný názov plynovodu Nord Stream) podpísali firmy Gazprom, BASF a E.ON začiatkom septembra 2005. Krátko nato bola založená spoločnosť North European Gas Pipeline Company (neskôr premenovaná na Nord Stream) so sídlom v švajčiarskom meste Zug.
Podľa švajčiarskeho práva
Už to vyvolalo kontroverzné reakcie, pretože pri riešení akýchkoľvek problémov medzi jednotlivými partnermi či medzi spoločnosťou a odberateľmi plynu by sa postupovalo podľa švajčiarskeho práva a nie podľa zákonov Európskej únie. Akcionármi spoločnosti Nord Stream AG sú ruská spoločnosť Gazprom (tá vlastní 51 %, teda väčšinu akcií), Wintershall Holding GmbH (15,5 %), E.ON Ruhrgas AG (15,5 %), N.V. Nederlandse Gasunie (9 %) a GDF Suez S.A. (9 %). Slávnostné začatie prác na novom plynovode sa uskutočnilo 9. apríla minulého roka v zálive Portovaja pri Vyborgu, a to za účasti ruského prezidenta Vladimíra Medvedeva.
Položený za jeden a pol roka
Plynovod, ktorý je svojou dĺžkou 1 222 km jedným z najdlhších podmorských (či vlastne podhladinových) plynovodov na svete, bol teda na dno Baltického mora položený v rekordne krátkom čase, za jeden a pol roka. Treba povedať, že zatiaľ bola dokončená a práve sa napĺňa prvá línia plynovodu, z druhej je položená približne polovica z jej celkovej dĺžky. Na celej trase plynovodu je, pochopiteľne, len jediná kompresorová stanica, a to vo Vyborgu. Odstredivé kompresory tejto stanice sú poháňané ôsmimi plynovými turbínami Roll-Royce, ktoré sú verziami prúdových motorov.
Tlak bude postupne klesať
Kompresory budú plyn stláčať na tlak 22 MPa, ale tento tlak bude „po ceste“ klesať, takže na odbernom mieste v Nemecku bude mať plyn tlak už len 17 MPa. Tento pokles tlaku umožnil použiť po trase plynovodu rúry s postupne klesajúcou hrúbkou steny. Zatiaľ čo na začiatku, kde má plyn najväčší tlak, bude hrúbka steny 41 mm, na konci plynovodu to bude už len 26,8 mm. Vnútorný priemer rúr, vyrobených z ocele typu X-70, bude však všade rovnaký, a to 1 153 mm.
Na povrchu betónová vrstva
Kvôli zníženiu trenia plynu o vnútornú stranu rúry, je táto strana opatrená tenkou antifirikčnou („protitrecou“) epoxidovou vrstvou. Na vonkajšom povrchu rúr je nanesená antikorózna ochranná vrstva a na nej ešte vrstva betónu, ktorej hrúbka kolíše od 60 mm do 110 mm. Táto vrstva zvýši hmotnosť rúr a tým aj zlepší ich stabilitu po uložení na morské dno. Prvá, v súčasnosti napĺňaná línia plynovodu Nord Stream bude schopná za rok do západnej Európy dopraviť 27,5 miliardy kubických metrov plynu.
Plyn ekologickejší ako uhlie
Po dostavbe druhej línie (v budúcom roku) sa prepravná kapacita zdvojnásobí na 55 miliárd kubíkov. Toto množstvo pokryje energetické potreby 26 miliónov európskych domácností. Celkové náklady na výstavbu plynovodu sú odhadované na 7,4 miliardy eur. Možno ešte spomenúť, že zemný plyn je považovaný za akýsi mostík do éry obnoviteľných zdrojov energie. Plynové elektrárne produkujú totiž približne o polovicu menej kysličníka uhličitého než uhoľné elektrárne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
