Na dobre vychladenom plzenskom (ja ich vypijem tak zo päť-šesť – za rok...) či inom ležiaku bavorského typu by sme si nepochutnali, nebyť kvasiniek z ďalekej Patagónie. Medzinárodný tím vedcov, ktorý pracoval na samotnom juhu Južnej Ameriky, totiž nedávno oznámil, že pri koreňoch veľkej časti dnešných pív - ležiakov stojí takpovediac čierny pasažier, ktorý sa do Európy dostal možno už s prvými moreplavcami, vracajúcimi sa z výprav do Južnej Ameriky. Tým čiernym pasažierom bol špecifický druh kvasníc.
Ale najprv trochu histórie. Až do 15. storočia sa v Európe používal jeden druh kvasiniek. Tie slúžili pri výrobe chleba, ale aj na kvasenie vína, muštu a piva. Mali však jeden nedostatok, a to ten, že fungovali len pri vyšších teplotách, čo znemožňovalo výrobu silnejších pív. Už v 16. storočí však bavorskí mnísi začali ponúkať nápoj, ktorý dovtedy nikto nepoznal a ktorý získaval svoju chuť pri dlhom kvasení v studených pivniciach. Na svete bolo pivo nového typu – bavorský ležiak. Mohol tak skončiť zvyk používať na dochucovanie piva rôzne zmesi byliniek a rôznych obilnín. Vedci už dlho vedia, že práve v tej dobe sa „európske“ kvasinky Saccharomyces cerevisiae skrížili s nejakým novým druhom kvasiniek. Nedokázali však prísť na to, s akým. Žiaden z približne tisíca známych druhov sa nedal dať do súvisu s výsledkom kríženia, ktorým sú kvasinky Saccharomyces pastorianus, umožňujúce výrobu ležiakov.
„Tento hybrid temer určite vznikol náhodou a ľudia ho využili, pretože sa ukázalo, že pomocou neho vyrobené pivo je iné,“ povedal evolučný biológ Chris Hittinger z americkej University of Wisconsin, ktorý sa podieľa na objavení druhého „rodiča“ dnešných kvasiniek.
Biológovia z Portugalska, Argentíny a USA našli tento nový druh kvasiniek v chladných patagónskych lesoch, v ktorých je priemerná denná teplota len okolo mínus dva stupne pod nulou. Novoobjavené kvasinky dostali meno Saccharomyces eubayanus.
„Je to určite nový druh. Jediné, čo doteraz nedokážeme povedať, je, či sa nenachádza aj niekde inde, len nebol doteraz objavený,“ povedal Hittinger.
Vedci spomínajú na cestu patagónskymi lesmi, kde sa z plodov, popadaných na zem, šírila vôňa alkoholu. Kvasinky sú pritom také aktívne, že nakvasujú plody už na strome. Ďalší výskum ukázal, že patagónske kvasinky „preplávali“ Atlantický oceán pravdepodobne už pred päťsto rokmi. Ako sa však dostali práve do Bavorska, to naďalej ostáva záhadou.
Keď už spomíname Bavorsko, v Mníchove práve prebieha známy pivný festival Oktoberfest, považovaný za najväčšiu ľudovú zábavu na svete. Túto pivnú slávnosť ešte stihnete navštíviť, pretože potrvá až do 3. októbra. Pravda, musíte zvážiť, či ste za jeden „Mass“ piva (jeden liter) ochotní „vycálovať“ v priemere deväť eur.
Mimochodom, najväčšími pijanmi piva na svete sú Česi, ktorí v priemere na hlavu a rok vypijú temer 160 litrov zlatistého moku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
