Každý vzťah je iný, má svoje špecifiká, odráža individualitu osobností a neodvíja sa podľa stanovených "tabuliek". Psychológovia však už dokázali, že každý vzťah prechádza pravidelnými etapami a pravidelnými krízami. Obdobie môže byť orientačné, líšiť sa môže aj dĺžka jeho trvania, no priebeh býva zvyčajne podobný, a tak sa oplatí vedieť, kedy sa dajú očakávať kritické obdobia a možno sa na ne vopred pripraviť.
Prvá kríza
Už po prvom roku vzájomného spolužitia prichádza u mnohých párov kríza. Hormóny zodpovedné za motýliky v bruchu vyprchajú, najväčšia zamilovanosť opadne, ružové okuliare vyblednú a zrazu spoznávame partnera v inom svetle, ako sme ho videli doposiaľ.
Ak spolu randíte len párkrát do týždňa a vždy sa na to stretnutie nachystáte tak, aby vás polovička videla v tom najlepšom svetle, zdáte sa sebe navzájom ako ideálni partneri. No keď už začnete spolu žiť, alebo sa už aj stihnete vziať, kríza môže prísť veľmi skoro. Zrazu sa vidíte bez mejkapu, bez nálady, v depke, nahnevaní a z toho môže prísť rozčarovanie. Prvý rok je preto rokom kompromisov, zosúlaďovania a skúškou tolerancie.
Druhá kríza
Ste spolu tri – štyri, možno už aj päť rokov. Už ste sa zabývali, zvykli si na seba, na svoje silné, aj slabé stránky. Mohlo by sa zdať, že váš vzťah sa rozbehol a bude napredovať ako spoľahlivý vlak. Ale do vášho vzťahu sa začal vkrádať stereotyp.
Podľa psychológov sa druhá kríza vo vzťahu objavuje medzi tretím až siedmym rokom spolužitia. Z romantiky už výrazne ubudlo, cítite, že partner sa už správa inak ako pred svadbou. Zrazu ste obaja začali častejšie dávať najavo svoje negatívne emócie, keď sa nedokážete zhodnúť vo svojich názoroch. Vzniká medzi vami napätie, ktoré ústí do výčitiek, hádok, tichej domácnosti. Ani narodenie dieťaťa niekedy neprináša žiadaný pokoj. Obaja čerství rodičia sú psychicky aj fyzicky vyčerpaní a nervózni zo všetkého navôkol.
Ak chcete túto krízu ustáť, musíte sa vyzbrojiť veľkou ohľaduplnosťou. Prispôsobujte sa jeden druhému a vychádzajte si v ústrety. A utešujte sa, že podľa psychológov táto fáza trvá maximálne rok.
Tretia kríza
Zvyčajne nás prekvapí, keď sa v našom okolí rozpadne dlhoročné, na prvý pohľad ideálne manželstvo. Myslíme si, že keď ľudia spolu prežili viac než pätnásť rokov, už si na seba tak zvykli, že jeden bez druhého byť nemôžu. Opak je pravda. Aj medzi dlhoročnými partnermi môže vzniknúť taká veľká kríza, ktorú nebudete vedieť prekonať.
Zvyčajne pramení z toho, že si uvedomujeme vlastné starnutie. Sme sami na seba citlivejší, ale na toho druhého menej trpezliví. Osamostatňujú sa nám deti a nás ovládne syndróm prázdneho hniezda. To sa vám môže stať najmä vtedy, ak ste počas predchádzajúcich rokov všetku svoju energiu a starostlivosť venovali potomstvu a zabúdali ste rozvíjať váš partnerský, ale aj milenecký vzťah. Zrazu ste sami doma a idete si na nervy. Častou hrozbou je „druhá puberta", ktorá prepadáva najmä našich chlapov. Myslia si, že keď nás vymenia za mladší model a začnú sa obliekať ako ich synovia, zdvihne to ich sebavedomie i postavenie.
Nedajte týmto nástrahám šancu a svoj vzťah si neustále pestujte. Je dôležité, aby ste mali spoločné záľuby, cestujte, chodievajte do spoločnosti, nájdite si hoci aj nejaký záujmový kurz, skrátka využívajte všetky možnosti, vďaka ktorým sa budete mať stále o čom baviť a nezavládne medzi vami ťaživé ticho.
Štvrtá kríza
Aj keď ste prežili všetky nástrahy partnerského či manželského života a vaše deti vám už chystajú oslavu striebornej či zlatej svadby, ešte to nemáte vyhrané a môže sa všeličo stať. Aj dlhoročné páry neraz prepadne kríza. Napríklad ju môže spôsobiť odchod jedného z partnerov do dôchodku a pocit jeho zbytočnosti či zdravotné obmedzenia. Aj tu je nevyhnutné, aby si manželia uvedomili, že aj jeseň života sa dá prežiť plnohodnotne. Aby sa navzájom podporovali a mali spoločné aj individuálne záľuby. A k tomu zase veľkú dávku trpezlivosti a pochopenia.
Čo pomáha
Niekedy sa cítime ako Xeny - bojovníčky a chceme s krízou vo vzťahu zabojovať samé. Možno v noci plačeme do vankúša a dlho do noci analyzujeme náš vzťah, hľadáme príčiny, dôvody, vinníkov. K ničomu prevratnému však nedôjdeme, akurát tak ku kruhom pod očami. Skúste to inak.
Neutápajte sa v čiernych náladách – môžu pomôcť rozhovory s najlepšou kamarátkou, ale aj činnosti, ktoré z vašej hlavy vypudia ťaživé dumky. Choďte si zabehať, začítajte sa do obľúbenej knihy, skrátka čokoľvek, čo vás privedie na iné myšlienky a možno dodá potrebný nadhľad,
Nebojte sa vyhľadať pomoc odborníka – v manželskej poradni či u psychológa si ujasnite, čo vlastne chcete a môžete urobiť s vaším krízou zmietaným vzťahom,
Ak vám na vašom vzťahu záleží, zabojujte oň. Nie však útokom na partnerove city, ale obnovovaním toho, čo ste kedysi spolu kedysi mali radi, no vplyvom rôznych okolností ste už dlho nerobili – výlety, sex, pozeranie filmov...
Hádka nie je len krik
Hovorí sa, že láska nehádaná, nie je milovaná. A niečo na tom bude. Ak si vyjasníte svoje názory aj hlučne, možno je to neraz lepšie ako ťaživé ticho. To môže znamenať, že vám partner nestojí už ani za to. Aj hádka však musí mať isté pravidlá:
- povedzte si, čo komu prekáža, ale držte sa konkrétneho problému, neobviňujte sa, nenadávajte si,
- nebuďte zákerní a nepoužívajte údery pod pás, nevyťahujte chyby toho druhého, ktorých sa dopustil pred rokmi,
- každý má síce pocit krivdy, hádka by však mala do problému vniesť viac svetla, vyjasniť sporné body,
- staré porekadlo – nenechajte slnko zapadnúť nad vaším hnevom – má svoje opodstatnenie, nikdy nechoďte spať pohádaní, hádka by sa mala skončiť rituálom zmierenia,
- ak má mať váš vzťah zmysel, mali by ste sa vedieť jeden druhému ospravedlniť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
