Na koaličnom zraze v Častej-Papierničke (občerstvenie zadarmo, preto) padne dnes údajne návrh, aby hlasovanie o eurovale bolo spojené s vyslovením dôvery vláde. Nápad podporuje, resp. veľavýznamne „nevylučuje“ napr. Bugár, Mikloš sa tiež neodťahuje, nevraviac o KDH. Tak.
Nie je jasné, či títo všetci šoumeni, ktorí sa k eurovalu hlásia a považujú ho za „zásadnú otázku, ktorá rozhodne, či budeme súčasťou ÚSPEŠNEJ Európy“ (Brocka), to myslia vážne, alebo len hrajú bu-bu-bu na Sulíka, prípadne kreslia piruety pred partnermi z EDU, eventuálne oboje. Avšak: Ak existuje jedna choreografia, v ktorej je vôbec predstaviteľné, že Smer euroval či už rovno nepodporí, alebo sa nezúčastní hlasovania, tak to je presne spojenie s dôverou vláde. Toto je azda, azda situácia, keď PES (socialistická internacionála) môže brechať ako z aparatúry AC/DC, ale Fico by mal v ruke aspoň napodobeninu argumentu, ktorou by mohol mávať. Teda, že bol postavený pred zúfalú dilemu a „vláde krajnej pravice“ (a pod.) nemohol vysloviť dôveru. Scenár, že Smer val nepodporí, i tak nie je veľmi zlučiteľný so zákonmi prírody. Ak ale niekto chce zvýšiť pravdepodobnosť, že vehikel s nákladom 440 mld. eur bude na Slovensku zarezaný, tak postaviť pred Fica akože Sofiinu voľbu je to jediné, čo ho mohlo napadnúť... (Podľa Ústavy potrebujete na prvé hlasovanie o vale ak nie tri pätiny, tak nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov.)
Absurditu psychózy, ktorú ešte eskalovala akási brožúra od Sulíka, iba trikrát podčiarkuje, že „stále platí dohoda lídrov koalície, že SR bude euroval schvaľovať ako posledná krajina“ (Radičová). Doteraz, ako sme si už povedali, existuje jedna ratifikácia – francúzska. Jedna. Po bubnovaní Európskej komisie, z čoho sa nerobí aféra nikde inde, sme sa akurát posunuli od „decembra“ (Sulík) k akémusi bližšiemu, nešpecifikovanému dátumu „medzi poslednými“ (Mikloš). Rozumiete; neexistuje jediný normálny, rozumom uchopiteľný dôvod pre cirkus, čo roztočili okolo Sulíka. Každý fiktívny živnostník musí vidieť, že euroval je iba protéza, zástupný prejav koaličnej neurózy, ktorá korení v zhluku hlbších príčin.
Jasné, že ak mali dohodu, že nebudú robiť okolo EFSF propagandu, tak ideologický „paperback“ literáta Sulíka nie je kóšer. Ale vytvoriť z toho krízu? Koľkokrát už v tejto koalícii rozprávali proti tomu, na čom sa dohodli? To nie je len absurdné, ale omnoho horšie. Politická doktrína, že koalícia má hlasovať o múre Európy jednotne, je nielenže nepodložená a v kontexte celého severu smiešna. („Tichý“ člen holandskej koalície Wilders žiada ako podmienku pravidlo o vystúpení z eurozóny, Fíni trvajú na tzv. „kolaterále“). Navyše, spôsob brutálneho nátlaku na stranu, ktorá má (alebo hrá – to je jedno) iný názor, je hlboko nedemokratický. Euroval iste nie je malá kauza. Je to najväčšia kauza, pred akou slovenská politika stála. O to väčšmi je neprijateľné lámať niekoho, aby hlasoval proti svojmu svedomiu, pričom v stávke nie je ani priechodnosť na Slovensku, ktorá je istá, ale hry na koalíciu a opozíciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
