Začína sa nenápadne a pozvoľne, nepretržite sa rozvíja v priebehu niekoľkých rokov. Postihuje najmä starších ľudí (mám sa na čo tešiť...). Nedá sa (zatiaľ) liečiť. Podľa štatistík je ňou na celom svete postihnutých približne 24 miliónov ľudí. Na Slovensku ňou trpí približne 60 000 ľudí. Počet ľudí, ktorí sú ňou postihnutí, sa každých 20 rokov zdvojnásobuje. Je jednou z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva. Jej príznaky a priebeh ako prvý opísal nemecký lekár, ktorému je venovaná dnešná časť nášho seriálu. Alois Alzheimer.
Narodil sa 14. júna 1864 v malom bavorskom mestečku Marktbreit, a to ako najstarší syn z druhého manželstva notára Eduarda Alzheimera. Po absolvovaní základnej školy v Marktbreite a gymnázia v Aschaffenburgu začal Alois študovať medicínu na univerzite vo Würzburgu. Toto štúdium ukončil v roku 1887 so známkou "veľmi dobre". Jeho dizertačná práca, zaoberajúca sa žľazou produkujúcou ušný maz, mala len 17 strán.
Zaviedli "nenásilnú" liečbu
V roku 1888 sprevádzal Alzheimer počas piatich mesiacov mentálne chorú pacientku na cestách a potom sa stal lekárom v útulku pre duševne chorých vo Frankfurte nad Mohanom. Tam spolu s riaditeľom útulku Emilom Siolim začali uplatňovať novú metódu liečby, pri ktorej úplne upustili od používania násilia (akým je napr. pútanie pacientov či násilné podávanie stravy).
Oženil sa s vdovou po pacientovi
V roku 1894 odišiel Alzheimer do Argentíny, aby vyšetril Otta Geisenheimera, frankfurtského obchodníka s diamantmi. Ten však napokon zomrel, Alzheimer sa zamiloval do vdovy po ňom a s ňou sa vrátil do Frankfurtu, kde sa vo februári 1895 zosobášili. Manželstvo, z ktorého boli tri deti, bolo veľmi šťastné, ale v roku 1901 pani Alzheimerová ochorela a krátko nato zomrela. Nešťastný Alzheimer sa úplne ponoril do práce.
Pacientka, ktorá ho preslávila
Dňa 25. novembra 1901 sa Alzheimer zoznámil s pacientkou, ktorá ho mala presláviť. Bola to Auguste Deterová, ktorú na kliniku priviedol jej manžel, pretože sa v priebehu jedného roka veľmi zmenila. Stala sa žiarlivou, nevedela vykonať ani jednoduché práce v domácnosti, ukrývala veci a cítila sa prenasledovaná. Alzheimer zistil, že nová pacientka sa vôbec nevie orientovať v čase, nevie, kde je, nespomína si na žiadne podrobnosti zo svojho života a dáva odpovede, ktoré nijako nesúvisia s otázkami.
Strácala sa sama sebe
Pacientkine nálady sa veľmi rýchlo menili a nebolo možné nechať ju samotnú prechádzať sa po klinike. Pri jednom rozhovore s Alzheimerom povedala: "sama som sa sebe stratila". Alzheimer dal klinickému obrazu tejto choroby pomenovanie "choroba zabúdania". Aj keď sa Alzheimer už s takýmito príznakmi stretol, bolo to dovtedy vždy u pacientov, ktorí mali 70 a viac rokov. Alzheimerovu zvedavosť však prebudilo to, že Auguste mala len 51 rokov.
Prechod do Heidelbergu a Mníchova
V roku 1902 Alzheimer opustil Frankfurt a stal sa vedeckým asistentom prof. E. Kraepelina na psychiatrickej univerzitnej klinike v Heidelbergu. Ten ho potom v roku 1904 zobral so sebou do Mníchova, kde Alzheimer dokončil svoju habilitačnú prácu. Na Auguste Deterovú však nezabudol a pravidelne sa informoval o jej zdravotnom stave. Chcel ju bezpodmienečne ešte raz vyšetriť - po jej smrti. Správu o jej smrti dostal Alzheimer 9. apríla 1906 a hneď si nechal poslať jej chorobopis a mozog.
Klinický obraz novej choroby
Pri mikroskopickom vyšetrovaní mozgu našiel odumreté nervové bunky a usadeniny bielkovín (tzv. plaky) v mozgovej kôre. Výsledky svojich výskumov predniesol Alzheimer na odbornej konferencii v Tübingene, pričom zistený klinický obraz prisúdil novej chorobe, ktorá potom dostala jeho meno. Alzheimer bol známy ako muž s cigarou, s ktorou chodil pomedzi študentov v anatomickom laboratóriu na Kraepelinovej mníchovskej klinike.
Profesor psychiatrie vo Vroclavi
Dňa 16. júla 1912 podpísal pruský kráľ Wilhelm II. Alzheimerovo menovanie za profesora psychiatrie na univerzite vo Vroclavi. Už vo vlaku do Vroclavi ochorel a po príchode musel byť hospitalizovaný. Posledné tri roky života sa jeho zdravotný stav rapídne zhoršoval, takže svoje poslanie na vroclavskej univerzite nemohol celkom naplniť. Alzheimer, ktorý nikdy nenapísal žiadnu odbornú knihu (rukopis Anatómie duševných chorôb ostal nedokončený), zomrel 19. decembra 1915 vo Vroclavi a pochovaný je vedľa svojej ženy vo Frankfurte.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
