Pred ňou skazil pohlavným zneužitím život štyrom ďalším malým deťom, no dvere žalára sa mu i potom otvárali.
V prípade tohto násilníckeho recidivistu sa v decembri 1973 za cenu života sedemročného dievčatka bolestne potvrdilo - medzi kriminálnikmi, ktorí opakovane dostávali šance na polepšenie prostredníctvom amnestií či odpustení častí trestu za dobré správanie, boli aj takí, ktorí si túto veľkorysosť nezaslúžili.
Neustále ho predčasne púšťali na slobodu
V Bělochovom prípade bolo už v čase, keď svoj príšerný zločin spáchal, pre verejnosť nepochopiteľné, že chlap, ktorý opakovane pohlavne zneužíval malé deti, sa napriek tomu dostával predčasne na slobodu, aby za bránami väzenia v násilí voči bezbranným školákom mohol pokračovať.
Tento muž, narodený v roku 1931, ukončil iba päť tried základnej školy a potom sa zamestnal ako baník pri ťažbe lignitu. Časom sa oženil a stal sa otcom troch detí. Ani manželstvo a otcovstvo mu však nezabránilo v pedofílii.
V roku 1958 zneužil pohlavne tri malé deti vo veku päť až jedenásť rokov a odsúdili ho na 10 rokov odňatia slobody. Odsedel si polovicu trestu a podmienečne ho prepustili s odôvodnením, že ako vzorný väzeň dostal i sedemnásť pochvál...
Marcelku lákal rozprávkami
Ešte v skúšobnej lehote však šancu na nápravu hanebne sklamal. Už v roku 1965 stál opäť pred súdom za pohlavné zneužitie desaťročnej školáčky. K zvyšku trestu, teda piatim odpusteným rokom, dostal ďalších 18 mesiacov. Do toho však prišla amnestia a Vojtěch Běloch si za pohlavné zneužitia štyroch školákov celý trest nikdy neodsedel.
V predvianočnom období roku 1973 si vystriehol pri návrate zo školy sedemročnú žiačku prvej triedy Marcelku Konečnú. Rafinovaným klamstvom ju nalákal, aby s ním šla do jeho bytu v Dubňanoch pri Hodoníne. Naivnému dievčatku nahovoril, že u neho doma naň čaká i mamička a on obom s radosťou ukáže krásnu obrázkovú rozprávkovú knihu...
Doma sa premenil na krutého násilníka. Plačúce dievčatko dvakrát znásilnil, a keďže sa bál následkov, svoju utrápenú obeť zaškrtil. Po surovej vražde sa vybral do obchodu nakúpiť si fľaškové pivo a prihováral sa ľuďom, aby mal pre čas zločinu alibi. Telo nebožiatka napchal potom do vreca a odviezol na motorke do lesa, kde dieťa zakopal do plytkého hrobu. Marcelkino šatstvo a školské potreby porozhadzoval po okolí, aby sťažil pátranie. Doma sa potom, ako priznal pri výsluchu, údajne modlil, aby napadol sneh a zakryl všetky stopy jeho ohavného zločinu.
Hrozilo lynčovanie
Vyšetrovanie ukázalo, že vo chvíli, keď dieťa opakovane znásilňoval, hľadal už popoludní Marcelku jej znepokojený otec. Oznámil zmiznutie dcérky polícii a decembrovým podvečerom sa začalo zúfalé hľadanie. Na pomoc prišli mnohí ľudia, celonočné pátranie však bolo bezvýsledné. Na druhý deň si desiatky obyvateľov z Hodonína a okolia vzali dovolenky - polícii a vojakom pomáhalo pátrať po stratenej Marcelke okolo dvesto dobrovoľníkov. Takmer presne 24 hodín po smrti našli dievčatko v jeho lesnom hrobe.
Polícia mala na zozname podozrivých samozrejme aj pedofilného recidivistu Bělocha. Počas vyšetrovania klamal a stále menil svoje výpovede. Pri rekonštrukcii odporného zločinu bol neskôr rozhorčenou verejnosťou takmer zlynčovaný. Pod petíciu, aby dostal trest smrti, sa vtedy na Morave podpísali stovky ľudí.
Od súdu dostal tento nepolepšiteľný násilník, ktorý svoje odporné násilie smeroval na nevinné malé deti a po opakovanom znásilnení zavraždil sedemročnú školáčku Marcelku, najvyšší trest. V apríli roku 1975 bol v Prahe vykonaný trest smrti - Vojtěch Běloch skončil na šibenici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
