(Kvalitnejší by sa dal nájsť, ale to je iná opera.) Nie je preto jasné, či väčšie poľutovanie zaslúži ona za útrapy, ktorými prechádza, alebo morálni atléti so slepeckou palicou, ktorí od nej nežiadajú ani zázraky, ani nemožné do troch dní, ale rovno zásadovosť v kauze daňového riaditeľstva.
Tu bolo napísané na prvom mieste, dávno pradávno, že za sťahovanie v Košiciach je politicky zodpovedný nie akýsi Mikulčík, ale minister financií. Argumenty, ktoré sú triviálne, nech si čitateľ vyhľadá, autorovi nefunguje Ctrl-C – Ctrl V. Bola (je) to malá domov SDKÚ, má všetky parametre, a preto bolo tiež povedané na tomto mieste, že je jedno, ako sa volá daňový riaditeľ, biznis robí SDKÚ. Mohlo sa stať, že akciu by ten druhý riaditeľ, Krnáč, skrečoval, avšak i tak by to nebolo z vlastného, ale vyššieho rozhodnutia. Nestalo sa. Dnes, čuduj sa Jáchyme, pýtajú od Radičovej odvolanie Mikloša tí istí, ktorí boli kedysi vrchovato spokojní s hlavou úradníka.
Podobne ako v iných, i v tejto záležitosti sa premiérka nechala strhnúť. A včera rozprávala tak, že sama seba popierala a bola veľmi trápna. Znechutenie sa dá portrétovať, dokonca aj zhnusenie. Ale čo sa od nej chce? Ak sa rozhodne „konať“, rozletí sa vláda. Na sto percent sa to odprisahať nedá, ale tak na cca 80-90 áno. Ani odniesť do paláca návrh na odvolanie Mikloša, ani mu ešte raz siahnuť pod pazuchu (ako s Mikulčíkom), Radičová nedokáže. To nie je jej chyba, tak sa toči zemeguľa. (Predvčerom ste mohli čítať o slávnom Schusselovi, pod ktorým kradli štyria ministri. Za financovanie strany mal prvé pojednávanie ešte slávnejší Chirac.)
Treba si vybrať. Ak majú byť v politike aj slušní ľudia, čo je veľká verejná požiadavka (len nikto „slušný“ tam nechce), tak buď sa prispôsobia pravidlám tohto prostredia, a budú v ňom fungovať v rámci svojich možností a síl, alebo sa neprispôsobia, a zostanú v nej iba tí neslušní. To je také jednoduché. Radičová je investor (a veľký), ale aj pasažier SDKÚ, keďže bez tejto partaje by premiérkou nebola. Ona má s SDKÚ kontrakt, ktorý dobrovoľne uzavrela, a „konať“ voči Miklošovi by bolo jeho porušením, keďže Mikloš je SDKÚ.
Je pravda, že politik nesmie vyvolávať väčšie nádeje, než aké je schopný naplniť. Tu Radičová vypadla z roly, ale ona si v istej fáze zrejme naozaj myslela, že pohne osou zeme. Nie. Financovanie strán cez verejné zákazky je pliaga všetkých demokracií a Slovensko v tej disciplíne nevyčnieva. Daňová budova SDKÚ je klasika. Chlapec z Aliancie FP, ktorý to pitval až na kosť, napísal, že „takých zmlúv je zrejme tisíc“. (Na Slovensku, na svete miliarda.) To neznamená, že netreba ísť po všetkých zlodejinách, a hnať vinníkov z politiky či pred súdy. Je možná aj diskusia, či čistota vládnutia nie je viac ako samotný pád vlády, destabilizácia, návrat Fica, atď, atď. (Na toto ale na SR nikto nemá.) Avšak vyžadovať od premiérky radikálne kroky, naťahovať ju na morálnom škripci (a pod.), a pritom ignorovať ohromné náklady, ktoré sú na opačnej miske váhy, tak to sa dá vidieť iba v slovenskej verejnej diskusii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
