Aj tak košickí seniori s nostalgiou spomínajú na stanicu s vežičkami, pripomínajúcu francúzske zámky.
V auguste a septembri si pripomíname výročia zo začiatkov železničnej dopravy v Košiciach: 14. augusta 1860 sa oficiálne začala pravidelná železničná premávka z Košíc do Budapešti. 1. septembra 1870 dali do prevádzky trať na úseku Košice – Obišovce s odbočkou na Prešov.
Košice ako uzlový bod
Významným dňom v histórii železničnej premávky je 20. august 1848, keď prišiel prvý parný vlak na územie Slovenska v bývalom Uhorsku, a to z Viedne do Bratislavy. Do Košíc prišiel prvý vlak s parnou lokomotívou a dvoma vozňami 5. júla 1860.
Za to, že spoločnosť Potiská železnica ako prvá zapojila Košice do dopravnej železničnej siete, mesto jej bezplatne poskytlo pozemok na výstavbu železničnej stanice. Košice sa začali postupne zapájať do železničnej dopravy do ostatných častí Slovenska po vybudovaní jednotlivých úsekov tratí Košicko –bohumínskej železnice. Boli určené ako jej východzia stanica. Spoločnosť Severovýchodná železnica začala budovať trať Košice – Myšľa - Ruskov – Slanec v júli 1869, čím sa Košice stali uzlovým bodom pre tri železničné spoločnosti.
Tri spoločnosti – jedna stanica
Spoločnosti boli tri a železničná stanica jedna. Vznikol problém, či si budú musieť dve spoločnosti postaviť dve železničné stanice, alebo či bude existujúca stanica slúžiť všetkým. Pretože mesto malo právo zúčastniť sa na riešení tejto situácie, túto múdro vyriešilo. Oslovilo ministerstvo dopravy a po spoločnom rokovaní padlo rozhodnutie o zlúčení osobnej dopravy na jednej košickej železničnej stanici.
Keď v roku 1890 začali premávať vlaky na železnici Košice – Turňa, železničná stanica aj s dvoma prízemnými prístavbami na oboch stranách bola pre cestujúcu verejnosť malá. Preto sa začala stavať nová stanica podľa projektu Jozefa Hubertu v slohu francúzskych renesančných zámkov s vežičkami, pôsobiacimi veľmi romantickým dojmom – jej súčasťou bola drevená staničná hala nad troma koľajami. Tento dojem bol ešte umocnený drožkami – vtedajšími taxíkmi - ktoré čakali pred stanicou na príchod vlakov s cestujúcimi, ktorých potom odvážali do mesta.
Francúzsky trend
Stanica pre všetky tri spoločnosti bola postavená v roku 1896 , naozaj bola na nepoznanie v porovnaní s predchádzajúcou a v tejto podobe vytrvala až do výstavby súčasnej, v poradí tretej stanice, kvôli ktorej ju zbúrali. Na ňu nostalgicky spomínajú skôr narodení Košičania a je im ľúto, že sa nezachovala ako historická pamiatka.
Nielen na košickej staničnej budove sa uplatnil francúzsky trend, ale aj v stavbách typizovaných objektov staníc a staničných areálov tzv. železničného štýlu. Súviselo to so silným vplyvom francúzskeho kapitálu na území Slovenska v devätnástom storočí. Potiská železničná spoločnosť mala budovy s architektonickými prvkami, vychádzajúcimi z romantického pseudogotického slohu – štíty, veže, vežičky.
Prednostovia stanice
Do dejín košickej železničnej stanice sa zapísali aj ich prednostovia, ktorí patrili k významným občanom mesta. Bol to Žigmund Balpataky od roku 1893 do roku 1905, keď odišiel do Rijeky a Koloman Kohányi, ktorý ju riadil do roku 1916. Bol členom mestského zastupiteľstva a mal veľké zásluhy na rekonštrukcii a rozšírení stanice v roku 1908 i na zabezpečení vojnovej dopravy počas prvej svetovej vojny.
Železničná stanica mala inžinierske oddelenie, ktorého vedúcim bol od roku 1905 František Ruderschmidt. V roku 1903 viedol práce na stavbe železničného nadjazdu južne od stanice a vypracoval návrh na rozšírenie nákladného nádražia aj s nástupišťom cez podjazdy, návrh na výstavbu depa, zavedenie vodovodu a kanalizácie do staničnej budovy. Návrhy sa čiastočne realizovali práve zásluhou prednostu Kohányiho.
Chov hydiny aj dobytka v meste bol bežný
V areáli železničnej stanice, ktorá mala veľa budov a bola akýmsi železničným mestečkom, bol aj služobný byt pre prednostu stanice. K nemu patrila aj hospodárska časť a jej súčasťou boli tiež priestory pre domáce zvieratá. Mestské obyvateľstvo, či to bolo v Michalovciach, Prešove, Kežmarku, Košiciach, Levoči bežne chovalo hydinu a králiky ešte celé desaťročia po zániku monarchie, v ČSR. Zvláštnosťou nebol ani chov prasaťa na domácu zakáľačku, gagotanie husí vo dvoroch na terajšej Komenského ulici v Košiciach, či bučanie kráv na Kováčskej, kde boli ustajnené v hospodárskej časti mäsiarovho domu na Hlavnej ulici.
Aké zvieratá boli v hospodárskej časti, patriacej k prednostovmu bytu okrem sliepok, ktoré občas ušli do terajšieho mestského parku, to nevieme, ale jedno prasa tam bolo určite, ak nie viac. A toto bolo dokonca medializované.
Minister si prezeral stanicu a prasa rylo pred ňou
O kurióznej udalosti, ktorej účastníkom bolo prednostovo prasa, písal Slovenský východ v roku 1921. Bolo to v období, keď košický župan Dr. Ruman odcestoval na niekoľkodňovú poradu županov do Bratislavy a šarišský župan Dr. Brežný na jednomesačnú dovolenku. Práve vtedy prišiel na vopred neohlásenú inšpekciu do Košíc aj do Prešova minister pôšt a telegrafov Dr. Fatka s dvoma hlavnými radcami, aby spoznal pomery vo svojich rezortoch a do Michaloviec sa vybral štátny tajomník tohto ministerstva Drtina.
Keď si minister s radcami, policajným riaditeľom a úradníkmi prezeral košickú stanicu a informoval sa o tepnách verejného života, ako nazval poštu a telegraf (na stanici bol vtedy hlavný telegraf), stalo sa niečo nepredvídateľné. Bolo okolo obeda a na železničnej stanici sa začali zbiehať ľudia. Zo stanice odrazu vybehlo podľa novín asi stokilové prasa a zamierilo si to rovno do ošetrovaného parku, vtedy nazývaného francúzskym. Za ním utekali muži v uniformách od najnižšej po najvyššiu hodnosť.
„Kričali, smiali sa, hrozili, niektorí aj spadli, keď chceli chytiť prasa. Nikomu sa to nepodarilo,“ písalo sa v novinovej správe o ministerskej previerke. Keď si vraj krochkáč poprezeral terén a svojím rypákom spôsobil skazu na záhonoch pestovaných kvetov, rozryl pôdu na nich aj pod kríkmi a stromami, čo trvalo asi polhodinu. Minister so sprievodom vyšiel práve z budovy von, keď si dal krochkajúci utečenec čelom vzad a odobral sa do svojho chlievika.
Minister musel cestou do mesta parkom určite zbadať výsledok takéhoto záhradníckeho zásahu, netušiac, že ho spôsobil prasačí rypák. Štátneho tajomníka Fatku viezli zo stanice k mešťanostovi na Hlavnú kočom, keď sa tiež stala ďalšia nepredvídateľná udalosť, spôsobená zvieraťom. Splašili sa kone, koleso koča, uháňajúceho veľkou rýchlosťou, vošlo do koľaje električkovej trate a koč sa prevrátil. Našťastie štátny tajomník neutrpel úraz a napodiv na inšpekciu, ktorá dopadla v Košiciach pozitívne, nemal až také negatívne spomienky, lebo doprava kočom bola v tom čase aj inde riziková a spôsobovala úrazy, ktoré lekári aj poisťovne klasifikovali ako dopravné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
