Cirkev iniciovala do novoobjavených zemí krížové výpravy, neskoršie do nich organizovala misijnú činnosť, aby šírila kresťanstvo. Je prirodzené, že objavy vplývali na zmenu myslenia a s ním prišiel technický pokrok.
Prevratná zmena
Objavy nových zemí viedli k rozvoju techniky námornej plavby, navigácie, kartografie, k technickým objavom. Prevratné zmeny spôsobilo objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom v roku 1492. Konečne sa mohol rozvinúť poznatok, že Zem je guľatá, ktorý prekonal dovtedy prevládajúci názor, že má tvar kotúča. Zmenil v 16. storočí Ptolemaiovu geocentrickú predstavu na heliocentrickú a odvtedy začalo oficiálne platiť, že stredom vesmíru je Slnko. Túto vedeckú teóriu po prvýkrát zverejnil v roku 1543 poľský astronóm Mikuláš Kopernik a rozvinuli ju talianski astronómovia Giordano Bruno a Galileo Galilei.
Benheimov glóbus s jeho rukopisom
V Mníchove, v Sieni slávy, stojí busta Martina Benheima (1459-1507), nemeckého astronóma, kartografa, umelca, filozofa a moreplavca v službách portugalského kráľa. Narodil sa v Norimbergu, kam sa prisťahovali jeho predkovia z Čiech a podľa niektorých historikov sa narodil v Plzni. Pre svoj český pôvod sa podpisoval Benheim de Bohemia (Benheim z Čiech).
V roku 1492, keď bola objavená Amerika, zostrojil Benheim z papiera a sadry rukopisný glóbus s priemerom 50,7 cm (54 cm), osadený v kovovom stojane, aby ním názorne ukázal, že Zem je guľatá. Je autorom mnohých máp, ktoré si u neho objednávali panovníci, podporujúci objavné a obchodné plavby a mnohých prístrojov pre moreplavcov. Napr. pre moreplavcov a pre námorníkov zdokonalil prístroj na zistenie zemepisnej šírky pozorovacieho miesta na základe výšky Slnka a postavenia hviezd. Originál jeho glóbusu je uložený v Nemeckom národnom múzeu v Norimbergu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
