Objavy, akože „SaS kvôli eurovalu neodíde z vlády“, názorne ilustrujú, ako slovenská politická diskusia stratila kontakt s realitou. Ak totiž hrozba, že SaS z vlády odíde, je dnes na stole (zrejme skôr áno ako nie), tak súvisí s odvodmi a predovšetkým s tzv. superhrubou mzdou.
Niežeby to dokázalo prekvapiť (viď staršie texty na tomto mieste). Superhrubá mzda je míľnikom na ceste k odvodovému bonusu, ktorý je dôvodom vzniku a zmyslom celej existencie SaS-u. Ak predsa niečo prekvapuje, tak dlhé vedenie odporcov a kritikov, keďže vládna predloha Mikloš-Mihál je akože politicky dohodnutá cca sedem (osem?) mesiacov. Je preto dokonale nezodpovedné od KDH (et comp.), že pokiaľ má naozaj pol klubu zásadný problém s podporou (šéfdisident Marcinčin), že netrúbili a nevyzývali k rokovaniam skôr a pustili konflikt až na parlamentnú schôdzu. Zámerne? Bůh suď. Optikou základnej kultúry, partnerstva a stability vládnutia je to, hm, hm, superhrubosť.
Ideovo-technicky majú pravdu, aj keď tápu mimo podstaty veci. Ako sme už písali, táto kvázi reforma je, po prvé, fiškálny hazard prvého stupňa, a po druhé, z hľadiska základnej pointy všetkých odvodových reforiem - zvýšenia zamestnanosti - je irelevantná. A čo sa týka tej mzdy po novom, tak meno ju presne vystihuje („nomen est omen“): Superhrubka. Je totiž absurdné tvrdenie, že zrušenie odvodov zamestnávateľa, ktoré sa po novom napočítajú k hrubej mzde zamestnanca, je „sprehľadnenie výplatnej pásky“, na ktorej zamestnanec uvidí svoju ozajstnú „cenu práce“. Tých 35 percent z úhrnu miezd, ktoré zamestnávatelia dnes odvádzajú, nie sú žiadna „cena práce“, ale v ďalšia daň, ktorú na nich z titulu sociálneho a zdravotného „poistenia“ zamestnancov štát uvalil. Náklady odvodov štátu sa takto všade vo svete „závislej činnosti“ delia medzi zamestnancov a zamestnávateľov a nemôžu mať s „cenou práce“ nič spoločné už len preto, lebo tisíce rôznych činností zaťažujú podľa jednotnej percentuálnej šablóny.
Filozofia superhrubej mzdy, že celá záťaž sú „odvody zamestnanca“, ktorý ich musí „vyrobiť“ (a zamestnávateľ ich iba odvádza), je intelektuálny blunder prvého stupňa. To je jasné každému, kto napr. vie, že najväčším zamestnávateľom na SR je štát, ktorý politickým rozhodnutím povie, či napr. učitelia dostanú k platu 10 eur navyše alebo nie... (Čo by bolo, od oka, asi 10 mil. eur navyše ročne pre tohto „zamestnávateľa“.) Isteže sú aj takí zamestnanci, ktorí si na seba „vyrobia“ tak, že celú ťarchu na nich hodí zamestnávateľ. (Absolútna menšina). Dať ale vo vzťahu k odvodom pod jednu šablónu závislú činnosť so samostatne zárobkovo činnými osobami plošne je porušenie podstaty látky. Fatálne neporozumenie systému a vzťahom, v ktorých žijeme.
Korunou nezmyslu je, že sociálne a zdravotné odvody, keďže vám ich dali do platu, superhrubá mzda zdaňuje (!!!). Rozumiete; z tej súčasti platu, ktorú ani neuvidíte a už je v poisťovni, si štát ešte vezme 19 percentnú zrážku. Toto je naprostý unikát. Padla z mesiaca. Sulík vie, veď je pravičiar a liberál.
Ale dobre. Niečo vydržíme, keď už máme takú skvelú pravicu, že horší je od nej iba ten Fico. Ak ale sú výhrady, čomu sa nedá čudovať, tak prečo robia z toho ešte aj politickú kovbojku, keď už raz dali nezmyslu zelenú?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
