Medzinárodná asociácia ultrabežcov (IAU) rozosielala pozvánky do všetkých končín planéty v mene organizátorov z holandského mesta Winschoten, ktoré je tradičnou baštou vyznávačov najťažších vytrvaleckých disciplín.
KOŠICE. Tradičná je aj účasť Slovákov na takýchto významných svetových podujatiach. Slovenská asociácia ultramaratóncov vytlačila nominačnú listinu, na ktorej figurujú mená siedmich pretekárov, medzi ktorými je až trojica Košičanov. Pre najstaršieho z nich, atletického matadora Petra Poláka, to bude definitívna rozlúčka s ultramaratónskymi traťami, a preto v príprave všetko podriadil tomu, aby to bola derniéra medailová, v kategórii veteránov nad 60 rokov sa chce umiestniť na stupňoch víťazov.
Dodnes nechápe
Pre mladšiu dvojicu bežcov Rudolfa Lorenčíka a Slavomíra Lindvaia to bude možnosť na reparát za minuloročný neúspech, keď obaja „vyhoreli“ na svetovom šampionáte v Gibraltári - Lorenčík skončil medzi 216 účastníkmi na 78. pozícii, Lindvai bol o 6 priečok lepší, ale časom 8:35:17h zaostal za svojím osobným rekordom o viac ako hodinu a pol. A práve ten osobák (7:04:32) je spätý s holandským Winschotenom. „To je pravda, ale je to už dávno, ešte z roku 2004, keď sa tam naposledy konali majstrovstvá sveta,“ spomína košický ultramaratónec. „Mám už štyridsať rokov, a viem, že bude veľmi ťažké čo i len priblížiť sa k tomuto času.“
Aj preto sa Slavomír Lindvai nechce veľmi púšťať do debát o svojich tohtoročných ambíciách. „O konkrétnych cieľoch nechcem rozprávať, pretože som sa už poučil, že sa to nevypláca. Na svetový šampionát som sa pripravoval takmer dva mesiace, v júli som nabehal približne tisíc kilometrov, v auguste šesťsto až sedemsto. Výkonnosť som si otestoval na jediných pretekoch, na júlovom 'Extrem Maratóne', ktorý som vyhral. Dodnes si neviem vysvetliť minuloročný neúspech v Gibraltári, podobne ako Rudo Lorenčík, pretože obaja sme sa cítili dobre pripravení. Také pocity mám aj teraz, pred Winschotenom, a tak zodpovedne som sa pripravoval najmä preto, aby som ten neúspech odčinil, a odvďačil sa za dôveru ľuďom, ktorí mi aj tentoraz, tak ako vždy, vytvorili podmienky na ničím nerušenú prípravu, hlavne Jánovi Andrášovi, riaditeľom môjho zamestnávateľa Vladimírovi Molčanovi a Dušanovi Mydlovi, manažérovi Michalovi Serečinovi i fyzioterapeutovi Ľudovítovi Janočkovi,“ vymenúva špičkový slovenský ultramaratónec členov svojho podporného tímu, bez ktorých by účasť na tých najvýznamnejších svetových podujatiach preňho nebola reálna.