Podľa odborníkov za veľkú časť detského preberania v jedle môžu práve rodičia.
Pediatri svorne tvrdia, že rovnako, ako pribúda detská obezita, stále častejšie sa v ordinácii stretávajú aj s otázkami typu: "Prečo moje dieťa nechce jesť?" Aj český pediater Petr Karger nedávno vyhlásil: "Je až zarážajúce, koľkokrát túto otázku počujem vo svojej ordinácii. Pritom je formulovaná zle, pretože sa obvykle jedná o to, že dieťa je menej ako susedovie deti, alebo že je iba niečo."
Neporovnávajte
V takomto prípade má jedinú radu: "Neporovnávajte s ostatnými deťmi a venujte pozornosť tomu, či dieťa rastie a prospieva adekvátne svojmu veku. Ak si však vypestovalo veľmi úzky jedálniček pozostávajúci napríklad prevažne zo suchých rožkov, knedlíkov a kukuričných chrumiek, je na mieste zamyslieť sa nie nad deťmi, ale nad prístupom rodičov."
Nutričná terapeutka Jitka Rusková tvrdí: "Takéto prípady mávajú často spoločného menovateľa - rodičov a obdobie vzdoru, prípadne obdobie zavádzania nemliečnych príkrmov. V týchto zlomových a náročných životných obdobiach totiž nie všetkým deťom všetko hneď chutí a to, čo im chutilo predtým, naraz zaťato odmietajú. Rodičia často v snahe dieťa nenútiť, poľavia a odmietanú potravinu alebo pokrm viac dieťaťu neponúknu. Pritom ale mohlo ísť o momentálny rozmar dieťaťa, ktoré skúšalo, čo si môže k rodičom dovoliť a o pár dní už by o svojej averzii nevedelo."
Nenúťte ho, neustupujte, ponúkajte...
Už niekedy v tomto období si teda rodičia "zavaria" svoj budúci problém. "Ak v tejto situácii dieťaťu ustúpia a radšej mu ponúknu inú potravinu - pretože je lepšie, keď zje aspoň sušienku - ako vôbec nič, dieťa môže vo svojom výbere potravín pokračovať a skutočne sa dopracovať až do situácie, že je len suché rožky a z ovocia len banán," vraví Rusková.
Aká je teda rada odborníkov? Predovšetkým pri náznakoch podobného správania sa dieťaťa nepoľaviť. Odmietanú potravinu by sme do malého stravníka síce pod tlakom pchať nemali, ale môžeme niekoľko dní počkať a potom mu ju znova bez zbytočných poznámok ponúknuť. Pozor však na nátlak akéhokoľvek druhu.
"Ak by ste dieťa nútili, posilníte tým len jeho averziu a spojenie jedla s nepríjemnými zážitkami. A tak si ho rozhodne neobľúbi. Je to určite ťažké, ale rodičia by sa mali zdržať aj poznámok typu: ´Čo by za to deti v Afrike dali.´ alebo ´Ak tú mrkvičku nespapáš, budeš mať choré očičká.´" upozorňuje nutričná terapeutka.
Od hladu neumrú
Odborníci na detskú výživu radia pri výchove k správnemu stravovaniu obrniť sa predovšetkým trpezlivosťou a vyvarovať sa unáhlených reakcií. Hoci si to mnohí z nás nechcú pripustiť, za "nechutenstvo" našich detí môžeme naozaj často my sami. Nútime ich, napchávame, kričíme, vyhrážame sa, vydierame, prosíme, naháňame, uplácame, beháme za nimi s lyžicou, meriame, skrátka, robíme z jedla všetko okrem príjemného rodinného rituálu, len aby to naše aspoň niečo zjedlo.
Jitka Rusková vyhlasuje: "Dieťa od hladu úmyselne nezomrie!" Určite sa teda podľa nej nemusíte báť vyhladovania. "Ak dieťa v priebehu dohodnutého času (napr. 20 minút) nezje raňajky, dostane až desiatu (nie však zbytky od raňajok!), ak nezje desiatu, bude nasledovať až obed a tak ďalej. Aj naozaj prieberčivé deti sa väčšinou chytia."
Keď už fantázia a trpezlivosť rodičom dochádza, môžu sa obrátiť na detského psychológa, ktorý môže nenápadnou formou hry zistiť príčinu problému a navrhnúť konkrétne riešenie. Avšak, správnym prístupom s dostatkom empatie a možno aj s nápadmi ako spoločné stolovanie oživiť, sa dajú akékoľvek problémy väčšinou zvládnuť svojpomocne a dobre.
Ako na to, aby naše dieťa jedlo?
Londýnsky výživový špecialista David Haslam na túto tému vydal celú knihu Bojujete s deťmi pri jedle? a s čistým svedomím tvrdí: "Verte alebo nie, jedlo má byť zábava. Poslednou vecou, ktorý by mali rodičia robiť, je premena kuchyne na laboratórium, kde matka pri každej príprave prepočítava denné dávky vitamínov, minerálov a ďalších prospešných látok."
Ak chcete svojho malého "nejedáka" naozaj vystresovať, postavte pre neho plný tanier jedla. To je totiž jedna z chýb, ktorých sa pri kŕmení detí dopúšťame. Postaviť pre ne množstvo zemiakov, o ktorých dopredu vie, že ich nezje a že za to vyfasuje "hubovú polievku", je zaručeným stresorom už pred prvou lyžicou.
Ak dieťa odmieta nejakú dôležitú potravinu, nejde obyčajne o definitívne odmietnutie a s trochou fantázie si s tým poradíte. Ak nechce mlieko, skúste kakao alebo ochutené mlieko, jogurty, či syry dnes dostupné aj v hravých detských variantách. Ak odmieta zeleninu, skúste podať šťavu či rozmixovanú v polievkach. Ovocie môžete "skryť" do jogurtu.
Je dobré myslieť na to, že občas dieťa podvedome odmieta potraviny, ktoré preňho predstavujú napr. potenciálny alergén.
Jedlom nesmieme deti obťažovať! To znamená, že pokojne treba dokončiť hru, ísť si umyť ruky, prestrieť stolček a jesť spolu s dieťaťom. Dieťa je tvor spoločenský a nechce jesť o samote.
ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
