V ten istý deň, keď ho obskakovali Gašparovič s Dzurindom, sa napr. (ekonomický denník) Handelsblatt pýtal, či odstúpi hneď teraz po voľbách v Berlíne, alebo až o dva týždne po tých ďalších v Meklenbursku...
Dôvod, isteže, nesúvisí so Slovenskom, ale s Líbyou, keď na tamojší vývoj reagoval minister ZV akousi absolútnou pitomosťou. Pričom, čo je podstatné, to bola (podľa nemeckých zdrojov) tá povestná posledná kvapka z dlhého radu, ktorý utváral široký konsenzus, že pán Westerwelle je suverénne najneschopnejší šéf diplomacie od vzniku SRN. Skutočnosť, že je doma odpísanou figúrou, zaiste, ešte neuberá z významu jeho funkcie a krajiny, ktorú reprezentuje. Dáva však do plastickej perspektívy také to dvorenie až klaňanie, ktoré vyžarovalo zo slovenských ústavných činiteľov.
Ubezpečovať Westerwelleho, že SR nebude krajinou, ktorá euroval zareže, bolo od Dzurindu i Gašparoviča o to čudnejšie, že práve v FDP, ktorej bol donedávna predsedom, má čoraz početnejšia časť poslancov s platením cudzích dlhov vážny problém. Ak sa pozrieme na vec dôslednejšie, tak kým Dzurinda má vo veci eurovalu pod kontrolou aspoň vlastnú stranu, tak Westerwelle, ktorý tára, že „má úplnú dôveru v európsku dimenziu Slovenska“, nemá dnes ani tušenie, koľko poslancov FDP za ten val zdvihne ruku. Nemá šajnu. Westerwellemu totiž, keď bol ešte predsedom (musel odstúpiť po nejakých spolkových voľbách), vzniklo pod nosom v strane „protieurovalové“ krídlo. Jeho líder Frank Schäffler bol napr. ten, kto prvý vyzval Grékov, že ak majú dlhy, nech predajú ostrovy...
Vnímate tú komédiu: Kým západná tlač preteká titulkami typu „Merkel risks revolt over Greece“, slovenskí politici sa zaklínajú vernosťou eurovalu tomu Nemecku, ktoré samo nevie, čo urobí. (Tento týždeň rozhoduje o eurovale ústavný súd v Karlsruhe.) . Jasné, že Westerwelle je furt minister zahraničných vecí. My vieme. Ide ale o akúsi základnú mieru. Na jednej strane populista (Sulík) z pozície druhého ústavného činiteľa roztlieskava internetové fóra v Nemecku nezmyslami, ako by on zakrútil eurovalu krkom. Bez štipky uvedomenia si ohromnej zodpovednosti, čo mu vyplýva z funkcie, ktorú keby nezastával, jeho názor nikoho nezaujíma. Na strane druhej prezident s ministrom dobreže ten euroval nevylížu, keď uvidia Nemca. Nemca, ktorý je pritom len figurína, nikto ho neberie po tej Líbyi vážne a chodí po svete iba preto, aby udržiaval prevádzku.
O Gašparovičovi škoda vety. Nové (?) krédo SDKÚ, že sa máme „držať Nemecka“, je v princípe správne. V princípe, keďže hospodársky Slovensko nie je nič iné, než 18. spolková krajina (sedemnásta je Česko, devätnásta Maďarsko). To, že predstavy, že máme nárok na akúsi autonómnu politiku v týchto veciach, sú naivné, ešte neznamená, že sa politici majú klaňať ako za čias RVHP a byť pápežskejší ako pápež. Alebo, presnejšie, kancelárskejší ako kancelárka v otázkach, ktoré sú v samotnom Nemecku sporné a vyvolávajú najväčšie spoločenské napätie po 2. svetovej vojne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
