Nemilé je, že na rozdiel od mnohých predošlých, ktoré naslovovzatí experti (napr. Mečiar) anoncovali ako "horúce", túto jeseň sa k bodu varu priblížime takpovediac na dohmat.
Indícií je veľa, pľantajú sa pod nohami. Iný expert na pohľadanie, istý Fico, napr. vie, že koalíciu čaká rozhodnutie "jedno z najvýznamnejších, ak vôbec nie najvýznamnejšie od vzniku SR". Hovorí o eurovale, ku ktorému len a práve preto, že je taký významný, Fico zaujal maximálne konštruktívnu pozíciu. Teda, že Smer ho podporí len v prípade, ak tak urobí aj jednotne koalícia. Je evidentné, že zodpovedný politik, ktorý v každej tretej vete opakuje, že "Slovensko musí nasledovať návrhy Nemecka a Francúzska", nič iné konať ani nemôže. Tak. Ako inak by rozoštval ešte väčšmi Mikloša so Sulíkom, že? A ako inak by navodil psychózu, v ktorej rozguráženého riaditeľa SaS, ktorý sa už vidí v učebniciach dejepisu, cituje aj Wall Street Journal?
Stávka, že euroval bude zarezaný na Slovensku, je fiktívna. Temperuje však napätie v koalícii, v ktorej najmä časť KDH si vie predstaviť život už aj bez SaS. Konflikt sa takto prenáša, resp. reaktívne pôsobí na vrece ďalších tém, ktoré sú už v parlamente, ale napriek rokovacím ságam vo vláde či koaličnej rade v nich stále chýba zhoda. To je napr. nešťastný druhý pilier (legislatíva mešká viac ako rok), odvodová, takzvaná reforma, a najmä rozpočet, kde strany čaká studená sprcha a zrážka s Miklošom. Ten, ak len nechce byť vyhlásený za druhého Počiatka, musí navrhnúť rezortom aspoň taký "haircut", aký kedysi plánoval pre držiteľov gréckeho dlhu. A to je reč iba o rozpočte 2012, pričom najčerstvejšie údaje ohlasujú, že slušná diera, na ktorú bude nutné reagovať, sa tvorí aj v tohtoročnom.
Názor, že takýchto mín vždy bolo dosť, a zneškodnili ich aj vlády Dzurinda I, aj Dzurinda II, ba dokonca aj Fico-Mečiar-Slota, má tiež dieru. Prekvapenie, či skôr danajský dar, ktorý táto jeseň skrýva v rukáve, je kaskádovité zhoršovanie prognóz tak, ako sme videli pred 3 rokmi. Správy, ktoré chodia z USA i Európy, čoraz väčšmi naznačujú recesiu či chronické spomalenie na dlhé obdobie. Pričom zásadné je, že munície, ktoré boli použité proti kríze po Lehman Brothers, teda "rozpočtové impulzy" a tlačenie peňazí centrálnymi bankármi, sú de facto neopakovateľné. Práve preto, že sa tým vytvorili terajšie dlhy, ktoré cez kanály virtuálnej ekonomiky (finančné trhy) vohnali Európu do pasce, z ktorej už niet bezbolestného úniku. Ak nemajú prísť rýchle bankroty, s hrozbou zrútenia svetového finančného systému, musia sa prijímať úsporné opatrenia (resp. simulovať ich prijímanie). Ak sa ale stlačia vládne výdavky (tvrdí väčšina ekonómov), niet ani pomyslenia na hospodársky rast, čiže generovanie dostatočných príjmov štátu tak, aby sa ďalej nezvyšovala nedôvera trhov, teda úroky štátnych dlhov až za prah znesiteľnosti...
Toto je špirála, okolo ktorej je obmotané aj bezbranné Slovensko. Externé výzvy budú vytvárať ohromný tlak na koalíciu, ktorú zoči-voči novej realite čaká nie jedno "najvýznamnejšie" rozhodnutie, ako prognózuje priateľ Fico, ale azda aj desať. Nič pre slabé povahy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
